Říjen 2015

black and white

31. října 2015 v 20:08 | ami1987 |  CreepyPasta a inè Pasty

Yop, tak toto je fakt super. Micro, ale super! Ech, moja angličtina je taká mizerná, že sa fakt zmôžem len na MicroPasty. Ale aj tak, poďme čítať...


Neviem presne prečo, ale už od malička som mal schopnosť vidieť ľudí takých, aký naozaj sú. Biela je dobrá a čierna je zlá. Veľmi málo vídám len biele, ale tiež veľmi málo vídám čiste čierné. Väčšina ľudí je väčšinou niaký odtien šedej, ako trebarz môj nevlastní otec a môj malý braček. Moja mamina a sestra boly vždycky veľmi blízko bielej farbyy. Čo aj dává zmysel, keďže stále obetujú svôj voľný čas na pomoc opustených zvierat.To všetko sa však zmenilo, keď bola moja sestra jednoho dňa nájdena mrtvá v lese za naším pozemkom. Polícia nám povedala, že bola udusená a niesla známky znásilnenia. Nikdy nezabudnem na mamin plač, keď sa to dozvedela. Na pohrebu ležela sestra vo svojej rakvi. Žiarila tak bielo, ako som ešte nikdy nevidel. Pozrel som sa na svôjho malého bračeka. Mal len 4 roky a poriadne nerozumel, čo sa vlastne deje. Vedľa neho stál náš nevlastní otec. Bol temne čierny.

Mr. Widemouth

31. října 2015 v 17:28 | ami1987 |  CreepyPasta a inè Pasty

Je tu halloween a s ním aj môj halloweensky špeciál. Áno presne tak, preložila som konečne niaku CP. Vybrala som si Mr. Widermoutha preto, lebo nebola moc prekladaná. Tak prajem peknè čítaníčko a strašidelný halloween!!!!:-)

Počas môjho detstva moja rodina bola ako kvapka vody v obrovskej rieke, nikdy nezostávala na jednom mieste na dlho. Keď mi bolo osem, usadili sme sa v Rhode Island, a tam sme zostali, kým som išiel do školy v Colorado Springs. Väčšina z mojich spomienok sú zakorenené v Rhode Island. Sú tam fragmenty v podkroví môjho mozgu, ktoré patria do rôznych domovov kde sme žili, keď som bol oveľa mladší.
Väčšina z týchto spomienok sú nejasné a zbytočné:
Naháňal sa chlapec v Severnej Karolíne,
snaží sa postaviť plť, aby plávala na potoku za byt, ktorý sme prenajali v Pennsylvanií,
a tak ďalej.

Je tam ešte jeden súbor spomienok, ktorý zostal jasný ako sklo, akoby sa stal len včera. Často som zvedavý, či tieto spomienky sú jednoducho len sny produkované v dlhej chorobe ktorú som zažil na jar. Ale v mojom srdci, viem, že sú skutočné.
Žili sme v dome neďaleko rušnej metropole nových viníc, baní, populácie 643. Boli to veľké štruktúry, najmä pre trojčlennú rodinu. Bolo tam niekoľko miestností, ktoré nebolo vidieť, ale v piatich mesiacov sme si tam našli bydlisko. V niektorých ohľadoch to bol odpad z mesta, ale bol to jediný dom na trhu v čase, aspoň v rámci hodini dochádzania na pracovné miesto môjho otca.
Deň po mojich piatych narodeninách (zúčastnili sa moji rodičia sami), som dostal horúčku. Lekár povedal, že som mal mononukleózu, čo znamenalo, že žiadne drsné hry a ďalšia horúčka bude najmänej ďalšie tri týždne. Bolo to hrozné načasovanie. Boli sme v procese balenia našich vecí a väčšina mojich vecí bola už pobalených preč, takže moja izba bola prázdna. Moja matka mi priniesla zázvorový čaj a knihy, ktorè som niekoľkokrát čítal denne, a takto som sa mal baviť ďalších pár týždňov. Nuda sa týčila vždy hneď za rohom, čakajúca a vystrkujúca svoju škaredú hlavu.
Presne si nespomínam, ako som stretol pána Widemoutha. Myslím, že to bolo asi týždeň potom, čo som bol diagnostikovaný. Moja prvá spomienka je ako vizeral. Mal strašne veľkè ústa. V skutočnosti všetko, čo mal veľkè bolo v porovnaní s jeho telo-hlavou, oči, jeho krivè uší - ale ústa boli úplne najväčšie.
Povedal, nech ho volám Mr. Widermouth.
Vyzeráte trochu ako Furby.,, povedal som, keď vyletel cez jednu z mojich kníh.
Pán Widemouth sa zastavil a dal mi nechápavý pohľad.
Furby? Čo je Furby?,,spýtal sa.
Pokrčil som plecami.
Viete... hračky. Malý robot s veľkými ušami. Môžete ho kŕmiť, takmer ako skutočné zviera.
Ach ták.,, Pán Widemouth obnovil svoju činnosť.
Myslíte jeden s tých, s ktorými sa hráte, akože sú to vaši kamaráti. Ale oni niesu ako naozajský priateľ.
Spomínam si, pán Widemouth zmizol zakaždým, keď moja matka prišla do mojej izby. Neskôr vysvetlil prečo: Nechcem, aby vaši rodičia ma videli, pretože sa obávam, že sa už nebudeme môcť spolu hrať.
Neurobili sme nič počas tých prvých pár dní. Pán Widemouth sa len pozeral na moje knihy, fascinovaný príbehmi a obrázkami. Po tretej alebo štvrtej ráno som ho stretol. Pozdravil ma, s veľkým úsmevom na tvári. Mám novú hru môžeme hrať.,, povedal.
"Budeme musieť počkať až po kontrole vašej matky, pretože nás nemôže vidieť sa hrať. Je to tajomstvo hry."

Keď prišla moja mama, doniesla mi knihy a sódu. Keď odišla, pán Widemouth sa ledva vytiahol von z pod postele.
Musíme ísť do izby ktorá je na konci chodby.,, povedal.
Namietal som spočiatku, pretože rodičia mi zakázali ísť preč s postele bez ich dovolenia, ale pán Widemouth ma presviedčal do vtedy, kým som súhlasil.
Vkročili sme do izby. Nebol tam nábytok, ani tapeta. Jej jediný charakteristický rys bolo okno oproti dverám. Pán Widemouth prešiel po celej miestnosti. Potom sa zastavil pri jednom z okien a rozbil ho.
Poďte von, nieje to vysoko, môžme skočiť.,, povedal a vyskočil z okna.
Urobil som to istè.
Boli sme na druhej časti domu, a to bolo na kopci.
Chcel som to vyskúšať až tu.,, vysvetlil pán Widemouth.
"Chcem predstierať, že som na veľkej, mäkkej trampolíne, a že skáčem. Poďte som mňou predstierať, že skáčete tak ľahko, ako pierko. Chcem to vyskúšať."
Bol som päť rokov starý a s horúčkou, takže len náznak skepsy vyrazilo cez moje myšlienky, keď som sa pozrel dole, a zvažoval možnosť.
Je to dlhý pokles," povedal som.
"Ale to je súčasť zábavy. Keby to bol len krátky pokles, už by to nebola zábava.
Pohrával som sa s myšlienkou, ako padám a ako sa odrazím, a že keď vyskočím hore, uvidím niaky nadprirodzený jav. Ale realista vo mne zvíťazil.
Možno niekedy inokedy.,, povedal som. "Neviem, či mám dosť fantázie. Mohol by som si ublížiť."
Pán Widemouth sa zatváril kyslo, ale len na chvíľu. Hnev ustúpil k sklamaniu.
Keď sme boli vo vnútri, utrácal zvyšok dňa v mojej posteli, ticho ako myš.
Nasledujúce ráno pán Widemouth dorazil a držal malý box.
Chcem vás naučíť žonglovať.,, povedal.
Tu sú niektoré veci, ktoré môžete použiť na prax, než začnem dávať lekcie.
Pozrel som sa do boxa. Bol plný nožov. Moji rodičia ma zabijú!,, zakričal som, zdesene že pán Widemouth priniesol nože do mojej izby - objekty, ktorè by mi rodičia nikdy nedovolili sa ich dotknúť. Budem mať výprask a zavretý v izbe aspoň na rok!
Pán Widemouth sa zamračil.
Je to zábava žonglovať s týmito vecičkami. Chcem aby ste to skúsili!
Odstrčil som box preč.
Nemôžem. Budem mať problémy. Nože nie sú bezpečné!
Pán Widemouth sa zamračil. Vzal box s nožami a skĺzol pod posteľ, kde zostal celý zvyšok dňa. Začal som sa diviť, ako tam môže byť celý deň.
Potom som začal mať problémy so spánkom. Pán Widemouth ma často budil v noci. Stále ma nútil chodiť von a skákať po neexistujúcej trampolíne. Vždy som odmietol a snažil sa zaspať, ale pán Widemouth ma stále presviedčal. Bolo ráno.
Moja matka prišla ku mne a povedala mi, že by som už mohol ísť von. Myslela si, že čerstvý vzduch by bol dobrý pre mňa, zvlášť potom, čo bol obmedzený na mojej izbe na tak dlho. Keď som si obúval tenisky, horel som nedočkavosťou, kedy pocítim lúče slnka na mojej tváry.
Pán Widemouth čakal na mňa.
Mám niečo, čo chcem vidieť.,, povedal. Musel som dať naňho divný pohľad, pretože potom povedal:
Je to bezpečné, sľubujem.
Sledoval som ho na začiatku Jelenieho chodníka, ktorý bol v lese za domom.
Toto je dôležitá cesta. Mal som veľa priateľov vo vašom veku. Keď oni boli pripravení, vzal som ich touto cestou na zvláštne miesto. Nie ste pripravení ešte, ale jeden deň dúfam, že vás tam zoberiem.,, povedal.
Keď som sa vrátil do domu, premýšľal som, čo to môže asi tak byť to zvláštne miesto.
Dva týždne po tom som stretol pána Widemoutha, posledný náklad našich vecí malo byť zabalených do kufru automobilu. Na to, že som mal len päť rokov som vedel, že keby som mu povedal o mojom odchode, určite by ma presviedčal na niaku nebezpečnú vec .Z tohto dôvodu som sa rozhodol to nechať pred ním v tajnosti.
Môj otec robil kamionistu. Dneska sa sťahujeme zas za jeho prácou.
Cítil som môjho otca ruku na mojom ramene.
Toto je posledný krok, syn, sľubujem. Viem, že je to ťažké pre nás. Raz otec dostane podporované a potom sa môžeme usadiť v dome, s ktorèho sa už neodťahujeme.
Keď som otvoril oči, boli sme už na príjazdovej ceste. Videl som pána Widemoutha pri mne. Stál nehybne, kým kamión sa chystal odbočiť z hlavnej cesty. Dal mi poslednè zbohom z nožom v ruke.
O pár rokov neskôr, som sa vrátil do nových viníc. Náš dom stál na pozemku pri veľkom viniči. Nebola v ňom ani noha odkedy sme ho opustili.Zo zvedavosti, som šiel po jelenom chodníku, ktorý mi pán Widemouth ukázal. S jeho časti som musel preskakovať cez pichľavè kríky. Cítil som, že pán Widemouth bol preč.
Bol niako viazaný k tomu domu.
Chodník skončil v New Vineyard kde boli pamätníky z cintorína.
Všimol som si, že mnohé z náhrobkov patrili k deťom...


Už viete, prečo nič neprekladám? Je to totiž to úplne na hovno. Najhorší preklad!
Awwwwww!!!!! Katastrofaaaaaa!!!!! Už nikdy nič nepreložím, nikdy, nikdy, nikdy!

Silian Black

30. října 2015 v 13:00 | ami1987
Raz som sa pozerala na jeden blog. Keď som bola pri fráze "komenty" videla som jeden koment od Silian. Niečo ma ťahalo k tomu, aby som sa na jej blog mrkla. Aj sa tak stalo. Nikdy som neoľutovala toho, že som to spravila. Ani neľutujem. Milujem jej story Silia. Strašne sa mi páči jej disajn blogu. Ak toto číta, tak jej chcem povedať "len tak ďalej"S vyplazeným jazykem

Tak ani vy neváhajte a nechajte sa unášať jej blogom!^^


Bea(st)

30. října 2015 v 13:00 | ami1987
Na jej blog ma nalákala STIAK. Za čo jej ďakujem, lebo toho nikdy neoľutujem. Páči sa mi jej blog a na halloween virážam naň, lebo v tedy bude mať viacero článkov a ja si ich musím prečítať! Páčil sa mi článok Lucy the Wolf, ktorý odporúčam prečítať, a zároveň neodporúčam vyskúšať, jak sa hovorí, na vlastnej koži (hehe, to som schitala od Miňa Demoviča) :,)Úžasný.

Tak choďte tam a neolutujete!!!:-)


Dark Wolf

30. října 2015 v 13:00 | ami1987
Jej blog sa mi strašne páči. Hlavne tie obrázky v menu^^. Strašne sa mi páči aj jej pesnička čo je dosť Creepy. Volá sa WELCOME. Prekladá aj komiks o Jeffovi. V tom sme spoločnè. Máme radi Jeffa. No, ale ja asi radšej^^ Je fakt super blogerkaaaa!!! Prekladá aj CreepyPasta chat room pri čom sa budete válať od smiechu. A ak by ste chceli vedieť niečo o FNAF, určite si to pozrite tu na jej blogu v Five Nights At Freddy's. Je tam fakt dobrý popis, a hrozne sa hambím za to, že som prezradila v komentároch to, čo chcela nechať ako tajomstvo. Ja som taká krava! Ale obrázky si tam vybrala krásneUsmívající se

Tak sa poďte smelo pozrieť na jej blog!;-)


Bibi

30. října 2015 v 13:00 | ami1987
Bibi není síce CreepyPastèrka, ale má dva super príbehy o CreepyPaste! Jeden je čo ešte píše BJORN SHAGRATH, a druhý (skoro som pri ňom plakala)
Jeff the Killer. Sorry Bibi, ale Bjorn sa mi viac páči^^. A ktorý sa viac páči vám? Spoznali sme sa tak, že raz som si prezerala blogy na blog.cz. Náhodou som našla jej blog. Prečítala som si pár častí Yellow Moon a hodila jej koment. Za niaky dlhý čas zas ona navštívila môj blog a dala tiež koment. A tak to šlo stále dokola. Aj na jej blog chodím viackrát za deň a keď má nový článok, hneď začnem spamovať komentmi (je to tak, ja príšerne rada spamujem s komentmi). Má veľa článkov, ktorè ma prinútili sa zamyslieť, aj keď sú krátke.Líbající

No tak sa poďte pozrieť na jej blog a určite si prečítajte Bjorn;-)


STIAK

30. října 2015 v 13:00 | ami1987
Tak to sa ani nedá popísať. Jej blog je proste super! Jednoducho je veľmi skúsená blogerka, a fakt sa vizná do CreepyPasty. Nikdy si neodpustím prísť na jej blog minimálne 5× za deň. Len neviem prečo tak fláka svoje FanFikcie, keď sú tak super! To mi robí naschvál. Teda hlavne z FNAF FF. Ale veľmi ma potešila so správou, že bude 24 dní Godzili:-D Strašne sa teším na jej nový disajn blogu. Na jej blog som chodila ešte skôr ako som si urobila vlastný. Ak toto čítaš tak tento článok je venovaný len pre teba! Samozrejme si ho môžu prečítať aj ostatný^^ A mákni si s tvojou FNAF FanFikcion!^^Nevinný

(Yop, včera som konečne zistila, ako sa dávajú odkazy a som strašne rada)^^
Tak sa poďte okamžite pozrieť na jej blog!


niečo o tejto rubrike

29. října 2015 v 13:00 | ami1987
Mám novú rubriku. Sem budem dávať CreepyPastèrov, čiže tých, čo sa do CreepyPasty rozumejú. Vlastne nemám k tomuto moc čo povedať, takže to bude brutál krátky článok. No kto vie, možno zajtra o 13:00 tu bude práve váš blog...

Cats

28. října 2015 v 17:41 | ami1987 |  CreepyPasta a inè Pasty

Yop, prekladám! Ale len MicroPasty^^ Na inè sa nezmôžem:-D Takže už začnem prekladať. Ale nič extra, len Micro. Mne sa táto MicroPasta celkom páči. A vám?

Kdeď mačka jednej malej dievčini vrhla mačiatka, po pár dnoch zmizli. Dievčatko sa spýtalo svojej maminky, čo sa im stalo. Jej matka povedala: "Pánboh sa o nich postaral."
Po pár mesiacoch mačka opäť vrhla. Dievčinina matka poslala dcèrku sa von hrať, ale než vybehla von, počula, ako domov prichádza otec a nesie so sebou kýbel s vodou. Schovala se pred ním a pozerala, ako jej otec strká mačiatka do vreca a utopí ich v kýblu s vodou. Neskôr sa opät dievčatko maminky opýta, čo sa s mačiatkami stalo a maminka opät odpovedala: "Pánboh se o ne postaral."
O niekoľko dní neskôr matka požiadala dcèrku, aby dohliadla na brata vo vane, zatial čo volala. O niekoľko chvíl neskôr vošla matka do kúpelni a keď uvidela svôjho syna tvárou vo vane, zakričala. Dievčatko sa na nu pozrelo a povedalo: "Pánboh sa o neho postaral."

čas povedať zbohom

26. října 2015 v 17:51 | ami1987 |  TÈMA TÝŽDŇA
Yop, tie tèmy sú niektorè fakt tak dobrè, že na ne proste musím niečo napísať. Tèma týždňa znie "čas říct zbohem". Niak to spojím z Creepou. Napíšem sem pár vecí, pri ktorých vám zaznie veta týždňa, keď poviete Creepám ich (dokonalè) nedokonalosti XD.

Nikdy nehovorte ClockWork a Ticci Tobymu, že spolu su moc "sladký" a že to do CreepyPasty nepatrí

Nikdy nehovorte Sally, že malè deti niesu vôbec nebezpečnè.

Nikdy sa Jeffovi nevysmievajte za jeho virezanú hubu.

Nikdy Zero nehovorte, že je nula (lol:-D)

Nikdy nehovorte Laughing Jackovi, že nieje vtipný.

Nikdy nehovorte Benovi, že ste lepší hacker, ako on.

Nikdy sa pred Smile dogovi (dobre som to napísala?) nechválte, že máte najkrajšieho psa na svete (sorry Smile, ale každý pes je krajší ako ty:-D)

Nikdy nehovorte žiadnej Creepe, že nieje strašidelná (aj keď to bude pravda).

Mohla som dať niečo lepšie, ja viem, ale čo už no. Ale aj tak sa majte;-) (možno keď stretnete niaku Creepu, a nepoviete im ich nedokonalosti, tak vás možnooo nezabijú).

Skutočná Creepy, neberte si príklad

25. října 2015 v 18:25 | ami1987

Chcela som niečo o CreepyPaste hodiť na blog, aby bola zmena. Hľadala som teda na Googli, a neuveríte čo som našla. Vizerá to tak, že niekto bere Slender mana smrteľne vážne. Tento prípad sa stal len pred rokom. Všetko som skopírovala. Však len čítajte...

19 bodných rán

12 ročnè dievčatá z Wisconsinu v Amerike predstúpili pred súd v putách. Sú obvinené z pokusu o vraždu. Hrozí im 65 rokov za mrežami. Svoju spolužiačku zavliekli do lesa. Jej smrť plánovali už niekoľko mesiacov. Pokúšali sa ju zabiť, aby sa mohli pripojiť ku kultu Slender Mana (Štíhleho muža).

Moja horšia časť chcela, aby zomrela. Tá lepšia, aby žila.,, povedalo jedno z dievčat detektívovi. Obeť zostala s devätnástimi bodnými ranami v lese. Podarilo sa jej doplaziť sa na cestu, kde ju našiel cyklista. Je v stabilizovanom stave. Jedna bodná rana podľa lekárov minula srdcovú tepnu o jeden milimeter, píše The Daily Telegraph.

Čítal jej myšlienky

Postava Slender Mana je internetovou senzáciou. Bola vytvorená v roku 2009. Ide o vysokého chudého muža s dlhými rukami a nohami. Z chrbta mu vystupujú chápadlá. Sleduje a unáša deti, ktoré následne zhypnotizuje. Stávajú sa bezmocnými.

Obvinené dievčatá povedali detektívovi, že sa postavou stali posadnuté po tom, čo si o nej prečítali na webových stránkach Creepypasta Wiki. Na stránke sú publikované hororové príbehy. Jedno z dievčat vypovedalo, že ju Slender Man špehoval a čítal jej myšlienky.

Obvinené dievčatá
Zdroj: The Daily Telegraph
Správca webovej stránku okomentoval prípad slovami, že všetky príspevky publikované na wiki a inde a to vrátane Slender Mana sú fiktívne.

Autor: Danica Klein

Zdroj: noviny.sk, The Daily Telegraph

poďakovanie o info: Ami (toto som doplnila navyše)

Mám z vás radosť:-D

18. října 2015 v 16:31 | ami1987
V poslednom čase som si všimla, že ľudia už začínajú chodiť na môj blog. Takže mám z toho fakt radosť. Takže to znamená, že sa mi rozbieha blog! Thanks!!!!^^
Konečne mám dôvod, prečo píšem blog:-).
Možno je pre vás normálne, že keď ste boli na svojom blogu, tak ste boli ONLINE 2 a viac. No u mňa moc nie. No včera som sa skoro zbláznila, keď som prišla na blog, a sme boli až 5 ONLINE!
Takže fakt vám ďakujem, že sa vám chce čítať moje hovadinky :D.
Asi tak všetko.
Bye, a ešte raz srdečnè vďaka!!!!;-)

Bad Dream

16. října 2015 v 13:11 | ami1987 |  CreepyPasta a inè Pasty

Tak toto som preložila len preto, lebo je to super extra krátke. Snaď to dáva zmysel:-)

Tati, mala som zlí sen!

Mrkneš očami a zdvihneš sa.
Digitálne hodinky na nočnom stolíku
bordovo prežarujú tmu.
3:32

Chceš ísť ku mne do postele a povedať mi o tom?

Nie tati.

Podivnosť celej tejto situácie ťa na dobro prebudí. Len ťažko v tme vidíš svojú malú dcèrku.

Prečo nie, zlato?

Pretože v tom sne, keď som ti o tom hovorila, sa tá vec, ktorá nosí maminkinu kožu, posadila.

Na moment ťa to, čo malè dievča povedalo, paralyzuje. Nedokážeš z nej odtrhnúť zrak. A perina za tvojím chrbtom sa pomaly odsúva.

Crosshatch- fanfiction

14. října 2015 v 22:45 | ami1987 |  OCečka a FanFikcie

Tento príspevok som dala do Dares. Viete, to čo má ta super blogerka (a hlavne známa) Stiak. I love Stiak:-D. A po dlhom rozhodovaný som sa rozhodla to dať aj na môj blog. Moja FF Creepa o Crosshatch. Milujem ju! (sorry ClockWork):,)


Crosshatch žila zo svojími starými rodičmi. Jej otec a matka zomreli pri autohavárií keď mala 5 rokov. Bola v tedy s nimi, keď chceli ísť do Ameriky pozrieť jejich starých rodičov. V tedy sa zrazilibzo stĺpom a prežila len Cross. Odvtedy žije v Amerike na stálo. Dnes už má 15 rokov. Starý rodičia ju nazvali Crosshatch, pretože milovala gru Cross. Nikdy ju tá hra neomrzela, proste ju milovala. A meno Crosshatch sa jej páčilo. Chodila normálne na základnú do 9. ročníka. Bolo 7 dní pred halloweenom. Raz do triedy prišla triedna:
Milí žiaci, chcem vám oznámiť, že od zajtrajška máte 7 dní prázdniny.
Žiaci pískali od radosti.
Keď zazvonilo na prestávku, Crossina kamarátka Lila povedala všetkým spoluźiakom:
Tak za 7 dní je v mojom dome halloween párty! Všetci ste pozvaný!
Supeeeer!,, zaradovali sa spolužiaci.
Aj ty prídeš Cross?,, spýtala ja jej Lila.
Samozrejme!,, odpovedala jej Cross.
Lila sa do široka usmiala.
Potom zazvonilo na Španielčinu...

Cross prišla domov.
Ako bolo v škole Cross?,, opýtala sa jej babka.
Cross vytiahla žiacku knížku a ukázala jednotku z Španielčiny.
Som na teba pyšná.,, objala ju babka.
Cross ju tiež objala a sadla si ku stolu.
Keď zjedla svoju polievku, šla hore po schodoch a lahla si na posteľ. Chvíľu si písala s Lilou o tom, za čo pôjdu na párty:
Lila: Ja pôjdem za upírku, a ty?
Cross: Ja pôjdem za masku.
Crossíini starý rodičia mali v podkroví veľa starých masiek. Tak sa Cross rozhodla, že si tam potom niaku nájde.

o 4 dni...
Ešte 3 tri dni chýbali do halloweenu. A Cross ešte nemala vybratý kostým.
Tak dobre, dneska si ho vyberiem!,, rozkázala si.
Na hornom poschodí v chodbe na stene vysela šnúrka. Cross ňou potiahla a rozložili sa schody. Vyliezla po nich a hneď bola v podkroví. Namierila si to do starej krabice s ktorej trčali masky od výmyslu sveta. Cross začala horúčkovito hladať. Na spodku krabice našla bielu masku s čiernymy črtmi tváre.
Wow, tá je krásna!,, povedala si Cross.
Všimla si na nej niečo zvláštne. Vo vnútornej strane bolo niečo napísanè.
C-R-E-E-P-Y.,, čítala po písmenkách.
Mhhh... asi to bude firma čo tú masku vyrobila.,, nerobila si s tým Cross ťažkú hlavu.
Keď šla do svojej izby, otvorila šatník a vyberala si z neho veci. Po dlhom hladaní si nakoniec vybrala krásne čiernobiele minišaty. K tomu dlhočízne čierne čižmy. Zobrala si k tomu aj babkinu bielu parochňu s dlhými vlasmi. Takto sa rozhodla ísť na párty. Páčilo sa jej to. Veľmi sa jej to páčilo...

Vítajte všetci na mojej halloween párty!!!,, vrieskala Lila.
Všetci tancovali na pesničku
Something Strange-Luigi's Manson od MandoPonyho.
Ahoj Cross! Som rada že ťa vidím!,, zaradovala sa.
Cross sa na ňu usmiala.
Potom šli k švèdskym stolom. Z rôznych dobrôt si zobrali tatársky biftek.
Je to fakt dobrè.,, uznala Cross.
Díki, robila som to z mamou.,, poďakovala sa Lila.
Jej, ahoj Cross, super maska!,, pochválila ju spolužiačka Katrin.
Díki Katrin.
Potom sa otočila k Lile:
Kde máte záchod?
Na hornom poschodí, druhè dvere vľavo.
Díki.
Šla na hornè poschodie do druhých dverí vľavo. Keď z nich vyšla, začula niake divnè zvuky. Vychádzali z dverí, ktorè boli pri záchodoch. Chvílu uvažovala, či sa tam má pozrieť. Nakoniec sa rozhodla, že ich otvorí. Otvorila ich. Bol tam niaky skoro 4 metrový muž, bez rysov tváre a dlhými čiernými chapadlami. Keď sa naňho Cross pozrela, začala sa jej krútiť hlava. Hučalo jej v hlave. Zapotácala sa. Neudržala sa na nohách, a spadla na zem. Zatvorili sa jej oči. Už nič nevnímala...

Cross! Cross pre boha vstávaj!,, budila ju Lila.
Bolo po večierke. Cross otvorila oči. Sedela v niakom starom kresle. Videla Lilu, ako sa oňu stará.
Cross!,, objala ju.
Počkaj, idem ti pre čaj.,, postavila sa a doniesla jej horúci čaj. Lila sa potkla o knihy a omilom vyliala čaj na Cross.
Ááááá!!!!!,, Cross zrevala.
Panebože prepáč!,, ospravedlňovala sa Lila a robila čo mohla.
Cross chytila adrenalín. Skočila na Lilu. Trieskala ju o zem a škrtila.
C-c-ross! Čo-čo robíš!? Pus-pustima, prosím!!!,, žiadala Lila.
Cross akoby ju nepočula. Zmodreli jej oči a dusila ju. Lila sa snažila brániť, no márne. Zrazu prestala. Bola mŕtva. Cross sa na ňu pozrela, potom sa otočila a utiekla. Od vtedy ju nikto nevidel. A ten kto ju uvidel, toho zabila.

sekerou na deti

8. října 2015 v 15:51 | ami1987

Takže toto je moja ďalšia rubrika: žiaden paranormál, skutočnosť. Tu budem písať naozajskè príbehy, ktorè zatriasli celým česko-slovenskom. Príbehy sú z časopisu: Epocha speciál 77 nejdesivějších Českých vrahů. Písala som po Slovensky, no ľudia hovoria po Česky. Prajem peknè čítaničko:-).

PS: polovica pravdivá, polovica vymyslená (z mojej blbej hlavy:,)

Neber si ho, Drahomíro! Pokůd je ježte čas!,, snažila sa znovu prehovoriť matka svoju dcèru Drahomíru.
Ale mami, já tam proste jdů a vezmů si ho!,, tvrdohlavo odmietla mamin návrh Drahomíra.
Drahomírina mama si smutne utrela slzi kapesníkom.
Nebůj, bude to dobrý.,, upokojovala svoju mamu a rýchlo v svadobných šatách vybehla k oltáru.
V ten deň však ešte nevedela, čo sa stane za pár rokov...

Josefe nechmě prosím! Au, to bolí přestan!,, kričala na svojho muža Drahomíra.
No zbytočne. Josef ako keby ju nepočul.
Mlátil ju hlava nehlava. Ako vždy. Presne toto sa dialo každý večer keď mal Josef trochu vypitè. Mlátil aj svojich šesť detí.
Drahomíra už to nemohla vydržať...

Prešliel rok. Drahomíra konečne urobila to, čo mala už urobiť dávno. Potom, ako sa Josef Svoboda pokúšal znásilniť Drahomírinu sestru. Je rozhodnutè! Bude rozvod!...

Vrať se, nikam te nepustím!,, zúri na Drahomíru Josef v rukách drží Žiadosť o rozvod.
Drahomíra to už nemôže vydržať a uteká k svojej matke a otcovi.
Ty krávo hloupá, vrať jse!!!,, Josef neprestáva zúriť.
A v tedy urobí Drahomíra prvú chybu: nechá deti u Josefa Svobodů. Po ďalších dňoch sa Josef vyhráža cez svoje deti, a tak si ich zobere potom zo sebou.

po troch dňoch o polnoci...
Josef prišiel do domu svojich svokrovcov (rodičov Drahomíri) a má aj vypitè.
Takže ty se chceš rozvèst? Já ti ukážu ty couro!,, mumle si popod nos Josef a bere do rúk aj sekeru.
Najstarší so štyroch bratov započuje niake zvuky. Po tých 18. rokov už pozná, že je to jeho otec. A vie aj to, že to znova naňho prišlo. Všetci štyria bratia boli v drevenej stodolke. Veľký brat im prikáže, aby si obuli boty, keby zas museli ujsť. To však ale už nestihnú. Josef otvorí dvere od stodoly a vytiahne najstaršieho brata. Rozseknemu hlavu a takto to robí rad za radom ostatným trom bratom. Ale
ešte neskončil. Musí predsa zabiť hlavne Drahomíru...

Príde pi nočnej Drahomíra o 5:10. Otvorí dvere od domu jejich rodičov. Niečo jej tu ale nehraje.
Uteč Drahomíro, je tady!,, kričí z kuchyne jej mama.
Potom započuje zajačanie. Drahomírin otec sa ide pozrieť čo sa deje, no tiež schytá pár rán sekerou.
Drahomíra sa snaží ujsť, no chytí ju Josef za vlasy a pritiahne si ju.

Vidíš co jsem udelal s tvýma rodičma? Tak to teďka udelám ja s tebou!!!,,
kričí Josef a zdvihne sekeru. V tom ale rýchlo pribehne jedna z ích dvoch dcèr malá Libuška. Schytá ránu sekerou, ktorá bola určená pre Drahomíru. Sekera sa jej zabodne do rúžovèho telíčka. Drahomíra mu rýchlo vytrhne sekeru z ruky. Ale v tedy urobí ďalšiu chybu. Namiesto toho, aby si ju nechala, ju len odhodí na zem a utočie rýchlo z domu. Josef schmatne sekeru a vyberie sa za ňou. Medzi tým ich druhá dcèra (a poslednè decko) Elena so susedkou idú pre pomoc. Ešte Josef stihne zabiť druhú susedu Annu, ktorá sa prišla pozrieť, čo sa deje. Potom beží za Drahomírou, no zrazu sa zarazí. Uvedomil si, čo urobil.

Po pár minútach príde VB (Verejná Bezpečnosť). Nájdu mŕtveho Josefa Svobodu. Podľa všetkèho sa najprv pokúsil obesiť, no potom skočil zo skaly.

V tú noc zomrela susedka Anna, štyria bratia, Drahomírin otec, šesť ročná dcèrka Libuška a sám Josef Svoboda.
Prežila len ich dcèrka Elena, Drahomírina mama a Drahomíra.

PS: Moja Čestina je mizerná, tak si plz nevšímajte ten pravopis. No akože hovoriť po Česky viem, ale ten pravopis je tak trochu katastrofálny (tak trochu moc, že?):-D