Mr. Widemouth

31. října 2015 v 17:28 | ami1987 |  CreepyPasta a inè Pasty

Je tu halloween a s ním aj môj halloweensky špeciál. Áno presne tak, preložila som konečne niaku CP. Vybrala som si Mr. Widermoutha preto, lebo nebola moc prekladaná. Tak prajem peknè čítaníčko a strašidelný halloween!!!!:-)

Počas môjho detstva moja rodina bola ako kvapka vody v obrovskej rieke, nikdy nezostávala na jednom mieste na dlho. Keď mi bolo osem, usadili sme sa v Rhode Island, a tam sme zostali, kým som išiel do školy v Colorado Springs. Väčšina z mojich spomienok sú zakorenené v Rhode Island. Sú tam fragmenty v podkroví môjho mozgu, ktoré patria do rôznych domovov kde sme žili, keď som bol oveľa mladší.
Väčšina z týchto spomienok sú nejasné a zbytočné:
Naháňal sa chlapec v Severnej Karolíne,
snaží sa postaviť plť, aby plávala na potoku za byt, ktorý sme prenajali v Pennsylvanií,
a tak ďalej.

Je tam ešte jeden súbor spomienok, ktorý zostal jasný ako sklo, akoby sa stal len včera. Často som zvedavý, či tieto spomienky sú jednoducho len sny produkované v dlhej chorobe ktorú som zažil na jar. Ale v mojom srdci, viem, že sú skutočné.
Žili sme v dome neďaleko rušnej metropole nových viníc, baní, populácie 643. Boli to veľké štruktúry, najmä pre trojčlennú rodinu. Bolo tam niekoľko miestností, ktoré nebolo vidieť, ale v piatich mesiacov sme si tam našli bydlisko. V niektorých ohľadoch to bol odpad z mesta, ale bol to jediný dom na trhu v čase, aspoň v rámci hodini dochádzania na pracovné miesto môjho otca.
Deň po mojich piatych narodeninách (zúčastnili sa moji rodičia sami), som dostal horúčku. Lekár povedal, že som mal mononukleózu, čo znamenalo, že žiadne drsné hry a ďalšia horúčka bude najmänej ďalšie tri týždne. Bolo to hrozné načasovanie. Boli sme v procese balenia našich vecí a väčšina mojich vecí bola už pobalených preč, takže moja izba bola prázdna. Moja matka mi priniesla zázvorový čaj a knihy, ktorè som niekoľkokrát čítal denne, a takto som sa mal baviť ďalších pár týždňov. Nuda sa týčila vždy hneď za rohom, čakajúca a vystrkujúca svoju škaredú hlavu.
Presne si nespomínam, ako som stretol pána Widemoutha. Myslím, že to bolo asi týždeň potom, čo som bol diagnostikovaný. Moja prvá spomienka je ako vizeral. Mal strašne veľkè ústa. V skutočnosti všetko, čo mal veľkè bolo v porovnaní s jeho telo-hlavou, oči, jeho krivè uší - ale ústa boli úplne najväčšie.
Povedal, nech ho volám Mr. Widermouth.
Vyzeráte trochu ako Furby.,, povedal som, keď vyletel cez jednu z mojich kníh.
Pán Widemouth sa zastavil a dal mi nechápavý pohľad.
Furby? Čo je Furby?,,spýtal sa.
Pokrčil som plecami.
Viete... hračky. Malý robot s veľkými ušami. Môžete ho kŕmiť, takmer ako skutočné zviera.
Ach ták.,, Pán Widemouth obnovil svoju činnosť.
Myslíte jeden s tých, s ktorými sa hráte, akože sú to vaši kamaráti. Ale oni niesu ako naozajský priateľ.
Spomínam si, pán Widemouth zmizol zakaždým, keď moja matka prišla do mojej izby. Neskôr vysvetlil prečo: Nechcem, aby vaši rodičia ma videli, pretože sa obávam, že sa už nebudeme môcť spolu hrať.
Neurobili sme nič počas tých prvých pár dní. Pán Widemouth sa len pozeral na moje knihy, fascinovaný príbehmi a obrázkami. Po tretej alebo štvrtej ráno som ho stretol. Pozdravil ma, s veľkým úsmevom na tvári. Mám novú hru môžeme hrať.,, povedal.
"Budeme musieť počkať až po kontrole vašej matky, pretože nás nemôže vidieť sa hrať. Je to tajomstvo hry."

Keď prišla moja mama, doniesla mi knihy a sódu. Keď odišla, pán Widemouth sa ledva vytiahol von z pod postele.
Musíme ísť do izby ktorá je na konci chodby.,, povedal.
Namietal som spočiatku, pretože rodičia mi zakázali ísť preč s postele bez ich dovolenia, ale pán Widemouth ma presviedčal do vtedy, kým som súhlasil.
Vkročili sme do izby. Nebol tam nábytok, ani tapeta. Jej jediný charakteristický rys bolo okno oproti dverám. Pán Widemouth prešiel po celej miestnosti. Potom sa zastavil pri jednom z okien a rozbil ho.
Poďte von, nieje to vysoko, môžme skočiť.,, povedal a vyskočil z okna.
Urobil som to istè.
Boli sme na druhej časti domu, a to bolo na kopci.
Chcel som to vyskúšať až tu.,, vysvetlil pán Widemouth.
"Chcem predstierať, že som na veľkej, mäkkej trampolíne, a že skáčem. Poďte som mňou predstierať, že skáčete tak ľahko, ako pierko. Chcem to vyskúšať."
Bol som päť rokov starý a s horúčkou, takže len náznak skepsy vyrazilo cez moje myšlienky, keď som sa pozrel dole, a zvažoval možnosť.
Je to dlhý pokles," povedal som.
"Ale to je súčasť zábavy. Keby to bol len krátky pokles, už by to nebola zábava.
Pohrával som sa s myšlienkou, ako padám a ako sa odrazím, a že keď vyskočím hore, uvidím niaky nadprirodzený jav. Ale realista vo mne zvíťazil.
Možno niekedy inokedy.,, povedal som. "Neviem, či mám dosť fantázie. Mohol by som si ublížiť."
Pán Widemouth sa zatváril kyslo, ale len na chvíľu. Hnev ustúpil k sklamaniu.
Keď sme boli vo vnútri, utrácal zvyšok dňa v mojej posteli, ticho ako myš.
Nasledujúce ráno pán Widemouth dorazil a držal malý box.
Chcem vás naučíť žonglovať.,, povedal.
Tu sú niektoré veci, ktoré môžete použiť na prax, než začnem dávať lekcie.
Pozrel som sa do boxa. Bol plný nožov. Moji rodičia ma zabijú!,, zakričal som, zdesene že pán Widemouth priniesol nože do mojej izby - objekty, ktorè by mi rodičia nikdy nedovolili sa ich dotknúť. Budem mať výprask a zavretý v izbe aspoň na rok!
Pán Widemouth sa zamračil.
Je to zábava žonglovať s týmito vecičkami. Chcem aby ste to skúsili!
Odstrčil som box preč.
Nemôžem. Budem mať problémy. Nože nie sú bezpečné!
Pán Widemouth sa zamračil. Vzal box s nožami a skĺzol pod posteľ, kde zostal celý zvyšok dňa. Začal som sa diviť, ako tam môže byť celý deň.
Potom som začal mať problémy so spánkom. Pán Widemouth ma často budil v noci. Stále ma nútil chodiť von a skákať po neexistujúcej trampolíne. Vždy som odmietol a snažil sa zaspať, ale pán Widemouth ma stále presviedčal. Bolo ráno.
Moja matka prišla ku mne a povedala mi, že by som už mohol ísť von. Myslela si, že čerstvý vzduch by bol dobrý pre mňa, zvlášť potom, čo bol obmedzený na mojej izbe na tak dlho. Keď som si obúval tenisky, horel som nedočkavosťou, kedy pocítim lúče slnka na mojej tváry.
Pán Widemouth čakal na mňa.
Mám niečo, čo chcem vidieť.,, povedal. Musel som dať naňho divný pohľad, pretože potom povedal:
Je to bezpečné, sľubujem.
Sledoval som ho na začiatku Jelenieho chodníka, ktorý bol v lese za domom.
Toto je dôležitá cesta. Mal som veľa priateľov vo vašom veku. Keď oni boli pripravení, vzal som ich touto cestou na zvláštne miesto. Nie ste pripravení ešte, ale jeden deň dúfam, že vás tam zoberiem.,, povedal.
Keď som sa vrátil do domu, premýšľal som, čo to môže asi tak byť to zvláštne miesto.
Dva týždne po tom som stretol pána Widemoutha, posledný náklad našich vecí malo byť zabalených do kufru automobilu. Na to, že som mal len päť rokov som vedel, že keby som mu povedal o mojom odchode, určite by ma presviedčal na niaku nebezpečnú vec .Z tohto dôvodu som sa rozhodol to nechať pred ním v tajnosti.
Môj otec robil kamionistu. Dneska sa sťahujeme zas za jeho prácou.
Cítil som môjho otca ruku na mojom ramene.
Toto je posledný krok, syn, sľubujem. Viem, že je to ťažké pre nás. Raz otec dostane podporované a potom sa môžeme usadiť v dome, s ktorèho sa už neodťahujeme.
Keď som otvoril oči, boli sme už na príjazdovej ceste. Videl som pána Widemoutha pri mne. Stál nehybne, kým kamión sa chystal odbočiť z hlavnej cesty. Dal mi poslednè zbohom z nožom v ruke.
O pár rokov neskôr, som sa vrátil do nových viníc. Náš dom stál na pozemku pri veľkom viniči. Nebola v ňom ani noha odkedy sme ho opustili.Zo zvedavosti, som šiel po jelenom chodníku, ktorý mi pán Widemouth ukázal. S jeho časti som musel preskakovať cez pichľavè kríky. Cítil som, že pán Widemouth bol preč.
Bol niako viazaný k tomu domu.
Chodník skončil v New Vineyard kde boli pamätníky z cintorína.
Všimol som si, že mnohé z náhrobkov patrili k deťom...


Už viete, prečo nič neprekladám? Je to totiž to úplne na hovno. Najhorší preklad!
Awwwwww!!!!! Katastrofaaaaaa!!!!! Už nikdy nič nepreložím, nikdy, nikdy, nikdy!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Bea(st) Bea(st) | Web | 31. října 2015 v 18:11 | Reagovat

Toto jsem četla u Jackie. Je zajímavé vidět to ve slovenštině (pokud je to špatně sry, ale neumím psát názvy jazyků :D) Překlad se ti povedl :3

2 ami1987 ami1987 | E-mail | Web | 31. října 2015 v 20:06 | Reagovat

[1]: Diki ti moc^^
Mno, ja nwm či si to napísala správne, ja to ja tupec nwm po Česky :D

3 Bibi Bibi | Web | 31. října 2015 v 22:44 | Reagovat

Fuha :p na konci ma zamrazilo brrr :p ale paci sa mi to :D

4 Bibi Shagrath Bibi Shagrath | Web | 31. října 2015 v 23:20 | Reagovat

Ja som svoj Haloween dokončila až teraz :D

5 ami1987 ami1987 | E-mail | Web | 1. listopadu 2015 v 13:01 | Reagovat

[3]: To celý príbeh je len kvôli tomu:-D

[4]: Vážne? Idem sa rýchlo mrknúť:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama