Listopad 2015

dve blogerky, jedna CreepyPasta OC

30. listopadu 2015 v 19:15 | Ami |  info
Áno Bib, ľudia by už o tom mali vedieť xD
Už niaky ten čas si píšeme, že by sme chceli niečo spolu vytvoriť. Bude to našich dvoch postavách (Rochel Greschnerová a Bjorn Shagrath). O čom to bude, zostane tajomstvom. Ja budem písať červenou farbou a Bibi tyrkysovou. Myslím, že je to všetko.
Auf Wiedesen (napísala som to dobre? xD)

Fazbear's Secret - Zatvárajú sa brány Freddy Fazbear's Pizza (prolog)

28. listopadu 2015 v 15:20 | Ami |  FNAF FF


Amanda Taylorová otvorila ťažkè viečka a snažila sa zorientovať v slabo osvetlenej miestnosti. V hlave jej hučalo a cítila v nej prenikavú bolesť na určitom mieste. Snažila si pretrieť oči, aby sa pokúsila o ostrejšie videnie, no ako náhle sa snažila pohnúť rukou, zistila, že ju má priviazanú. V tom si šokovane začala obzerať celè svoje telo. Zistila, že je priviazaná o stoličku. Trhla so sebou, no uvolniť povraz sa jej nepodarilo. Bola priviazaná príliš na pevno. Nočná strážnička vo Freddy Fazbear's Pizza sa obzrela okolo seba. Počula smiech, no aj hlasy, ktorè neskôr začala rozoznávať.
"Už je hore!" vykríkol niekto. Pred tvár sa jej ukázali Toy Bonnie spolu s Marionettom.


"Bolo na čase," pošepkal z tmy hlboký hlas. Amanda sa pozrela na oboch animatronikov, ktorý stáli pred ňou. Olízla si suchè pery ešte predtým, ako zo seba niečo vydala a potom vyhlásila: "V-vy čo... čo sa vám stalo? Vaše oči! Oh, ale... ako sa to stalo?" Marionette a Toy Bonnie si vymenili pohľady a zahladili sa na seba. Potom sa opäť svojími žiariaco bordovými očami zadívali na polospiacú brunetu.
"Tak čo sa stalo? Čo tu robím?!" zvýšila hlas. Obaja boli opäť ticho.
"No tak! Toto nie je hra! Pustite ma!" tentoraz Amanda priam hysteričila.
"Nekrič, Amanda, predsa sme ti to už vysvetlili," pridal sa Freddy. Mal presne tie istè vraždiace oči, ako Toy Bonnie a Marionette.


"Ale-ale veď to je... oh bože..." zakoktala sa nočná strážnička.
"Správne. Vraždiací mod," doplnila ju Chica, ktorá sa vyrútila z tmy presne tak, ako pred chvíľou Freddy.
"V-viem, čo to znamená! Ale vy to predsa nechcete! Pustite ma a ja na to zabudnem! Nespomínate si na tých 5 nocí, čo sme spolu zažili? Na to predsa nemôžete zabudnúť! Tak ma nechajte!" kričala Amanda a opäť sa snažila dostať z pevných povrazov. Freddy ju nepočúval a namiesto toho luskol prstami. Z tmy sa tentokrát vyrútila Toy Chica a podala medveďovi práve nabrúsený, kuchynský nôž. Medveď si ho obzrel a pozrel sa na svoj odraz v ňom.


"Sme pripravený," vyhlásil.
"P-prosím! Nerobte to! Vy to predsa nechcete!" rozplakala sa Amanda. Potom sa pozrela na Freddyho so slovami: "No tak, Freddy, veď ty predsa vieš, čo Vraždiací mod robí! Prosím, nenechaj sa ním ovládnuť! Ty niesi vrah!" Plakala bruneta v modrej uniforme ďalej skúšajúc sa ho obmäkčiť. Vo Freddyho tvári sa odrazu objavil ľútostný pohľad. Tuho zavrel oči šepkajúc: "M-máš pravdu, ale... ale ja... ah." Nakoniec si povzdychol a otvoril svoje oči. Už ich nemal vraždiacè čierne oči, ale svoje pôvodne krásne modrè.


Amande sa uľavilo. Podarilo sa jej to.
"Nejak ti to dlho trvá!" vykríkol nedočkavý Toy Bonnie. Freddy sa k nemu otočil a povedal: "Mali by sme ju pustiť. Toto nie sme my. Nie sme vrahovia ako Purple Guy." Ostatní animatronici zostali paralyzovane stáť. Tiež sa im menili výrazy v tvárach.
"Na toto nemáme čas! Je 5 hodín ráno!" vykríkol znova Toy Bonnie a pretlačil sa cez Foxyho a Bonnieho. Vykrútil Freddymu ruku a ukradol mu z nej nôž.
"Toy Bonnie, nie!" vykríkol Freddy a chytil modrèho králika za rameno tlačiac ho smerom k sebe. Králik však pri tej dávke adrenalínu s chuťou po krvi mal viac síl, ako medveď a tak ho to nijak nezastavilo. Dvihol nôž do výšky a zabodol ho priviazanej nočnej strážničke do hrude. Amanda chcela vykríknuť, no krv jej zaplnila ústa...

---

"Nie! To nemôžte urobiť! Prosím nezatvárajte moju pizzerku!" vykríkol majiteľ pizzerie Scott Cawthon na fízla, ktorý dával policajnú pásku okolo pizzerie.
"Je mi to ľúto, ale nemáme na výber." povedal policajt. Scott sa na nič inè nezmohol, len sa dívať, ako zatvárajú jeho veľkú pizzeriu... A na to, ako Amandino zakrytè telo odnášajú do auta pohrebnej služby...

MandoPony - "Chica" Five Nights at Freddy's song

26. listopadu 2015 v 17:50 | Ami |  FNAF songs
O my god! Ten text je fakt zabitý. :'D I just want a little chicen... :D Enjoy it, guys!




MandoPony - "Just Gold" Five Nights at Freddy's song

25. listopadu 2015 v 18:33 | Ami |  FNAF songs
Jedna z naj pesničiek od MandoPonyho. :3 Snáď sa aj vám bude páčiť. :)



Plyšový medveď (+srdečnè poďakovanie Bibi)

24. listopadu 2015 v 16:14 | Bibi |  OCečka a FanFikcie

Chcela by som veľmi, veľmi poďakovať Bibi, za to, že mi prispela takýto neskutočne dobrý, a smutný príbeh. Ja viem, vravela som, že je to na štvrtok, ale zistila som, že to vlastne má byť vlastne aj na dnešok, takže som mala šťastie, že to Bib tak rýchlo napísala a že ja som si to tak rýchlo prepísala do zošita^^ A vedela som, že to bude mať úspech. Spolužiaci zatlieskali a hovorili, že je to super. A učka mala zarazený dych.
Fu, jak sa mi pri tom potili ruky^^
A nie, nepovedala som, že som to robila sama. Povedala som, že autorka je moja kamoška Bibi, a že ja som to len malilinko opravila. Ale ja vam tu dám skopírovaný originál.
Bibi, uvedomuješ si, že si stvorila niečo božskè?^^ Určite sa vám to bude veľmi páčiť :-)

Som krásny hnedý plyšový medveď. Teda bol som. Čo vám k tomu poviem. Už asi rok ležím v pivnici a padá na mňa prach. Moju pravú labku nikto nikdy neprišil naspäť. Nedali mi šancu. Žiadnu šancu...


Poznáte to, malé roztomilé, blonďaté dievčatko dostane pod stromček svojho vysnívaného medveďa, kvôli ktorému pílila rodičom uši celý rok. Prvé čo som uvidel bol jej nadšený výraz. Pocítil dotyk jemných detských rúk. Keď ma pevne objala cítil som, že sem patrím. Odvtedy ma skoro nikdy nepustila z ruky. Takto to trvalo asi rok. Na ďalšie Vianoce dostala ešte väčšieho medveďa. Mňa odložila do rohu. Prestala sa so mnou hrať. A keď ma po dlhom čase vzala do ruky, hral som len podradnú rolu, kde mi jej pes odkusol labku. V jeden deň ma zavrela do krabice a preniesla do pivnice. Vtedy vo mne začala narastať veľká bolesť. Bolo to hrozne ťažké. Nedokázal som sa zmieriť s tým, že ma niekto odhodil. Som stará pokazená hračka...

A oni si hovoria ľudia? Oni si naozaj hovoria ľudia? Je toto naozaj ľudské zaobchádzanie? Zatože nehovorím a tvárim sa milo musím byť zahodený? Nie, tak to teda nie. Nenávidím ju. Tú malú prekliatu manipulátorku. Vyhrabal som sa z krabice a padol na tvrdú podlahu. Ťažšie sa mi udržovala rovnováha bez mojej packy. Odcupital som k dverám. Síce ťažko, ale otvoril som ich. Plazil som sa po schodoch až pokiaľ som sa konečne neocitol na chodbe. Veľmi dobre som vedel kde má tá malá izbu. Dvere mala pootvorené. Opatrne som vkĺzol do jej izby a pricupital k jej posteli. Po deke, ktorá trčala z postele som sa vyštveral až k nej. Videl som ju. Spala. Vyzerala tak nevinne. Chytil som vankúš. Chcel som sa pomstiť. Ale zrazu...

...som proste nemohol. Uvedomil som si čím vlastne som. Som obyčajný plyšák, ktorý bol stvorený na hranie. Nemôžem niekoho zabiť len preto, že som sa nezmieril so svojím osudom. Prepadol ma hrozný smútok. Asi je čas aby som všetku tú bolesť skončil. Skočil som z postele a bežal do obývačky. Jej otec zaspal na gauči pri horiacom krbe. Postavil som sa pred krb. Pekné chvíle trvajú krátko. Tak krátko, že sa niekedy nevieme zmieriť s ich koncom. Skočil som do veľkých plameňov krbu. A skončil...

A ešte toto dala na koniec:
Dúfam ti toto nejako pomôže. Nevedela som už nič lepšie vymyslieť. :D :D
Nič lepšie? To akože really? Však toto je maximálne dobrè ;-)

MandoPony - Survive the Night (text+preklad)

19. listopadu 2015 v 15:36 | Ami |  FNAF songs
Čo? Že som sem mohla dať niečo poriadnè? Ale keď mne sa táto pesnička tak páči.
A keďže sa mi tak páči, tak som k nej urobila aj preklad. :3
BTW, nebojte, dneska vidám aj FNAFko^^
Link na pesničku (YouTube): Survive the Night (FNaF 2 Song)



white and red

17. listopadu 2015 v 14:35 | Ami

Uhm, túto MicroPastu som našla náhodne. Tak sa bojte^^ (sorry, som škodoradostná)

(^-^)

Muž vošiel do hotelu a zamieril priamo k recepcií. Žena u stola mu podala jeho kľúč a kľudným hlasom mu hovorí, že na ceste do svojej izby sú zamknutè dvere bez čísla, a že je do nich zakázanè vstúpiť. Vysvetlila mu, že je to sklad, a že to bolo mimo prevoz. Pripomínala mu to ešte niekoľkokrát predtým, než došiel hore. Muž sa riadil jejími pokynmi a hneď čo dorazil do svôjho pokoja si šiel lahnúť.
Ničmenej, ženino naliehanie u neho vzbudilo veľkú zvedavosť, takže sa dalšiu noc vytratil na chodbu a zkúsil zaťiahnúť za kliku. Naozaj bolo zamknutè. Sklonil sa a pozrel sa do širokej kľúčovej dierky. Pocítil na tvári chladný vzduch, prúdiací z pokoja. To čo videl, bola hotelová ložnica, presne ako tá jeho, a v rohu bola žena, jej pleť bola neuveriteľne bledá. Opierala sa hlavou o zaď (je to vôbec slovo?), odvrácená od dverí. Muž bol zmätený. Bola to nejaká skrytá celebrita? Dcèra majiteľa? Chcel zo zvedavosti zaklopať, ale radšej to nechal byť.
Po chvíli, čo ženu pozoroval, sa začala ošívať a chcela sa obrátiť ku dveriam, s podezrením, že ju niekdo sleduje. Muž sa pomalo odblížil od dverí a vrátil sa do svôjho pokoja. Druhý deň sa vrátil ku dveriam a opäť sa pozrel dovnútra kľúčovou dierkou. Tentokrát bolo to jediné, čo videl, červená farba.

Nevidiel žiadný pohyb. Možno, že majiteľka pokoja vedela, že ju v noci šmíroval (LOL^^ to tam nepatrí, to je bonus^^) a zablokovala mu výhľad niečím červeným... Cítil sa v rozpakoch, že narušil ženino súkromie. Dúfal, že nebude počuť na recepcií nejakú stiažnosť.
Rozhodol sa na recepcií získať viac informacií. Žena vzdychla a povedala:
,, Vy ste sa díval skrz kľúčovú dierku?"
Muž prikývol.
,, No, mohla by som vám povedať o tom, čo sa v tej miestnosti stalo. Už je to dávno, ale jeden muž tam kedysi zavraždil svoju ženu, a my sme zistili, že i dnes sa každý, kdo tam zostal, cítil v izbe dosť nepríjemne.
Ale títo manželia neboli obyčajní. Boli úplne bieli, okrem ich očí.
Tie boli červené."

Cupcakes kapitola 1- je to vtip?

15. listopadu 2015 v 16:45 | Ami |  CreepyPasta a inè Pasty

Jejkooooo, PonyPasta^^ Je na 3 časti. Od vtedy, čo som ju čítala, sa na My Little Pony pozerám inač. Snaď sa vám tá PonyPasta páči, a snaď dáva preklad zmisel^^

Vzduch bol teplý, svietilo slniečko a všetky poníki v Ponyvillu mali slavnostný deň. Námestie bolo rušnè, preplnenè a zamestnaní poníci zaplnili ulice. Zdalo sa, že mali všetci čo robiť. Všetci okrem Rainbow Dash, ktorá mala svoje miesto na oblohe. Lietala si voľne vo vzduchu zo strany na stranu a lietala nad vrcholky stromov ako s vetrom o závod. Modrý pegas sa zniesol na školský dvor za masou malých detí. Potom vyletela niekoľko stoviek stôp nad zem a pustila sa dole, ako len mohla. Niekoľko sekund pred dopadom na zem roztiahľa krídla a opäť mala zase svoju modrú farbu.


ako sa ti páči?

13. listopadu 2015 v 20:00 | Ami |  info
Rozhodla som sa, že si prerobím blog. Ako sa vam páči? Čo ja viem, nemám k tomu moc čo povedať, len som si prerobila blog^^ Ešte na ňom musím spraviť pár úprav, ale to sa dá len na kompe, takže si musím čakať, kým budem mať k niakemu prístup. Tak sa majte, dúfam, že sa trošku páči.
Byeeeeeee^^

4:03

10. listopadu 2015 v 15:38 | Ami |  CreepyPasta a inè Pasty
Kričiaci som sa zobudil v 4:03 ráno. Bol to len sen. V mojom sne som videl všetkých, ktorých som kedy poznal, alebo miloval, ako boli zabití stvorením. Mal krátke tučnè telo a dlhè štíhle paže, na jeho koncoch boli drápy, ktorè vizerali skôr ako meče, než drápy. Jeho oči boli šterbiny, ktoré žiarili bordovo v tme, a jeho zuby boli dlhè ako rohy a ostré ako nože s pilovitým ostrím. Pozrel se na mňa, keď ich zabil, a smial sa po každom predtým, než roztrhol mojich milovaných so svojími ostrými drápami.


"Ako to, že nás našli?" Podviedol ma napodobovaním hlasu môjho otca, aby som ho pustil do domu, ale povedal mi, že nemohol príst bez povolania potom, čo vytrhol matkine srdce. Sen skončil jeho smiechom a pomaly sa blížil ku mne, ťahal jeho drápy na podlahe, kričal som a posadil sa. Bol som v svojej izbe, v posteli, zase v bezpečí. 04:03. Počul som zaklopanie na dvere , v tom okamihu som zamrzol.
"Tommy, počul som ťa kričať, si v poriadku? " počul som hovoriť mamu. Aká úľava, mama je tu.
"Som v poriadku mami, len zlý sen," odpovedal som, uľavilo sa mi.
"Dobre zlatko, chceš, aby som ti doniesla pohár vody?" opýtala sa ma.
"Jasnè, poď ďalej," povedal som.
Keď som tie slova vypustil z úst, spomenul som si, že dom sa pred tromi týždňami presťahoval na kolaj.

♥Thank you so very much♥

9. listopadu 2015 v 19:40 | Ami |  info
Musím sa vám poďakovať, to som fakt nečakala. Čìm som si to zaslúžila? Veď som vlastne pre vás ani nič neurobila. Čím som si zaslúžila vašu poctenú návštevu? Neviem prečo, ale vám moc, veľmi moc ďakujem. Heh, a to nemám blog ani 2 mesiace. Prekvapujúce, čo?^^
Tento článok chcem teda venovať všetkým, ktorý aspoň raz navštívili môj blog^^ Keďže vám nič nemôžem dať, tak som si pre vás niečo pripravila na zasmiatie, hlasovanie a potešenieUsmívající se

Niečo na zasmiatie
Všetci poznáme hororovú hru Five nights at Freddy's. Mám tu pre vás videjko na dve časti, na ktorom som sa zasmiala. No, hlavne na tej druhej časti. Tuto to máte^^

Že Freddy učiteľom? He he, snađ to znie dobre^^

niečo na potešenie (nájdi svoje znaky)
keďže vám nemôžem nič dať, tak tu pre vás mám niake obrázky.

Láska, život, deň, slnko, svetlo, radosť


Nenávisť, smrť, noc, mesiac, tma, smútok

hlasovanie
dole je anketa:,)

To je teda vsio, tak sa majte. Ste špicákový^^

sister

7. listopadu 2015 v 8:32 | ami1987 |  CreepyPasta a inè Pasty

Yop, Ami je na mobile! Slavaaaaa!!!^^ Na tom tablete sa prìsahàm vačku nedá písať (naučíš ma to Stiak?^^). Pre zmenu nech tu není len to FNAFko:,) MicroPastaaaaa!!!!

Moja sestra vždy uprostred noci kričí. Hrozný, hrôzostrašný krik. A nejde ju zastaviť.
Ležím v posteli, preč zo zeme , snívam v hmle, a jej krik preniká . Plače pre mňa , ona plače pre niekoho .
Nemôžem jej pomôcť, nemôžem nič urobiť, aby som to zastavil.
Jeden deň som jej priniesol levandule. Dúfam, že ju ta vôňa dokáže ukludniť.
Zavrel som oči a utiekol som.
Ale ona kričí.
"Čo môžem urobiť, sestra ? Prečo kričíš ? Čo ťa desí ? Keď mi to nepovieš, nemôžem ti pomôcť.
Raz v noci, keď kričala naozaj moc, vstal som aby som zastavil jej krik.
Klakol som si priamo nad ňou.
"Prestaň kričať. Prestaň kričať!"
Pozerám sa na ňu , ale nevidím ju. Je tma, a tak sme si vzdialení.
"Nekrič!"
Prestane, ale len preto, že vie, že tam niekdo je.
Je potichu, pretože nechce aby vedeli, že tam je.
Mamka mi povedala nech sa vrátím do postele. Musím za ňou prestať v noci chodit.
"Ty nepočuješ ten krik mami?
Nepočuje. Počujem ho len ja.
Moja sestra predstiera, že spí.
Vstal som.
Som špinavý od zeme , klačol som na sestrinom hrobe.
Spočíva v rakve. Je mŕtva ale stále kričí.