Prosinec 2015

My little pony- happy new year!

31. prosince 2015 v 19:35 | Ami |  OCečka a FanFikcie
Je to krátke, ale no, povedzme, že na mña tlačil čas. Anketa dopadla tak, že najväčší počet hlasov dostalo FNAFko, ale to bolo na vianoce, tak si teraz urobme chuť MLP. Jak ja to milujeeeeeem!!!! (brony 4ever!). Ale ľudia, možno si myslíte, že brony znamená to, že niake malè dievčatko miluje MLP, a tak. Ale nie. Byť brony znamená, že síce máme radi MLP, ale nie tak, že teraz budeme mať rúžovú izbyčku s poníkmy, atď. Nie. Môžme si to obľúbiť aj kvôli PonyPaste. A hádajte kto je ešte brony! Pozor, teraz to poviem..................MandoPony! On je brony ako hovado (poznámka: nie, hovado brony není). Viete ako má veľa pesničiek o MLP? To tie sem budem musieť niekedy dať XD. (Vlastne, aj Sibsy je brony! XD)
Šťastný nový rok, a neprehnajte to so šampanským! :333

Zero part 1.

29. prosince 2015 v 18:45 | Ami |  CreepyPasta a inè Pasty
Jeeeeeej! Konečne Zero :3. Podľa mňa je to dobrá CreepyPasta, určite sa bude aj vám páčiť.
A ešte niečo. Urobila som pre nás taký "CreepyPasta chat" pre všetkých :3. Ak si chcete chatovať, nájdete ho v menu ;). Strašidelnè čítaníčko ^w^.

Na dvore sedela mladá zelenooká brunetka. Lúče horkého letnèho slnka dopadali na jej bledú kožu pokrytú modrinami. Pred pár hodinami ju surovo zbili jej spolužiaci.
Volá sa Alice, vždycky to bolo laskavè a inteligentnè dievča. Ale nemala moc priateľov, a tak si ich vytvárala. Vytvárala si imaginárnich priateľov.
Mala ich mnoho, ale zo všetkých najvýraznejšia bola Zero.

Bola to Alicina prvá imaginárna kamarátka, ktorá ju ochraňovala pred kriminálníkmy. Kedykoľvek ju niekdo ohrozoval, Zero sa o ňu postarala. Boli to najlepšie kamarátky, hovorili si vtipy, vymýšľali príbehy a spoločne i robili srandu zo susedou. Život pekne ubiehal.... Až do toho dňa.

Zatiaľčo Alice sedela na mäkkej tráve a dívala sa dole na ulicu, pohltil ju zvláštny pocit, nutnosť. Niečo v mysli jej hovorilo, aby prešla diaľnicu.
Ta myšlienka ju lákala a tak sa zvdihla a šla. Chvíľku sa prechádzala po kľudnej diaľnici. Blúdila svojími myšlienkami a nič iného nevnímala. Zrazu spatrila veľký bieli kamión, ktorý sa k nej blížil závratnou rychlosťou.
S očami vytrešteními hrôzou stála na mieste. Bola paralyzovaná strachom. Počula škripanie bŕzd a škrípanie kovu. Kamión dostal šmyk a obrátil sa na bok. Narazil priamo do jejho domu. Počula ženský krik. Voz narazil a vybuchol. V Aliciných bledých očiach sa zrkadlila číra hrôza. Pozorovala otvorené dvere kamiónu, z ktorých sa von plazila postava. Bol to Alicin otec. Kričal a nariekal, ale nebolo mu to nič platné.
Jeho noha bola uväznená pod tonami kovu a on sa nemohol dostať preč. Celú scénu pohlcoval oheň, Alice si všimla ženy na sedadle spolujazdca.
Bola to jej matka, ktorá pomali umierala v plameňoch. Alice padla na kolená a preníkavo plakala.
,,MAMI!!! OCI!!!" kričala bezmocne.
Bola pohlcena žialom a smutkom. Bolo to naposledi, čo vidrla svojich rodičov nažive.

Po nehode ich sused, pán Rogers, ucítil pocit viny a Alice si vzal na starosť. Nenávidela ho, bol tučný, nechutný a triezvy nanajvýš tri hodiny denne. Ale nenávidela ho tiež, pretože jej pripomínal ten deň.
Ten deň, keď stratila rodinu.

O mnoho rokov neskôr sedela brunetka na hodine dejepisu a čmárala si do zošita karikatury ľudí. Ako sa to stalo k tomu niekoho vlasy, niečo násilne zbavenè koncentrácie. Vráskavá ruka v súťaži s velkou nulou na ňu vzťahuje v jeho práci.
,,Alice, doporúčam ti sa na mojej hodine sústrediť. Ďalších Nula bodov naozaj není treba." povedala Alici profesorka.
Alice zvdvihla hlavu. Nevedela, čo povedala.
,,A-áno, pani Kirstová." povedala Alice, nie do očí. Sedela bezhybne na stoličke a snažila sa tváriť tak, akože všetkèmu rozumie. Ale snažila sa skôr zakloniť hlavu, aby sa nepozvracala. Ospravednila sa unáhlene učiteľke a utekala na záchod.
Opláchla si tvár studenou vodou, aby zchladila horiace líca. Naraz sebou vystrašene trhla. Prísahala, že videla svôj odraz ale... Blikajúcí.

O niekoľko hodin neskôr už Alice sedela v umeleckej triede na hodine výtvarnej výchovy a pozorovala svojich spolužiakov. Blúdila vo svojich myšlienkách, ani nevedela, že jej ruka samovolne kĺže po papieru a že rozlieva červenú farbu. Ale to ona nevedela. Naraz si uvedomila, že sa na ňu díva učiteľ a že sa už všetci balia na odchod z triedy. Vrátila sa do reality a pozrelala sa na plátno. Ztuhla zdesením. Celé plátno aj pracovný stôl bol pokrytý červenými kruhy. Nulami. Vystrašene vybehla ven z triedy.
Privítala ju známá osoba.
,,Ahoj Alice! Vítaj v Ríši divov!" malá hnedooká blondýnka sa jej vrhla okolo krku.
,,Možno nie, Ann." povedala Alice trochu nepríjemne.
,,No tak, uvolni sa. Mimochodom, čo tvoja práca?" spýtala sa Ann a chytala na svôj ružový jazyk biele snehové vločky.
,,Budeš tú prácu musieť robiť aj doma. Nebudem tu navždy, aby som ti s tým pomáhala..." upozornila Ann Alice.

Cestou si rozprávali vtipy, zdelili si novinky a ohovárali, dokiaľ nedošli k Anninymu domu. Rozloučili sa a Alice sa pomali vydala do lesa. Milovala ten tichý les, žiarivé slnko presvítajúce medzi vetvami stromov. Jediné, čo ju trápilo, bol ten fakt, že táto stezka končí u jejho domu. Otvorila vŕzgajúce dvere a vkĺzla dovnútra. Bolo tu chladno. Zadržala dych a vyrazila smerom ku svojej izbe.
,,Tu si ty šlapka!" začula hrubý hlas muža, ktorý ju chytil za ruku.
Alice vykríkla, keď videla jeho nechutný ksicht. Alice sčervenela a nasucho prehĺtla.
,,Čo je to? Ha?" ukázal na hromadu pivných plechoviek a krabice od jedla.
,,Kurva! Zabudla som dneska ráno vyniesť odpadky!" Pomyslela si.
,,J-Ja sa ospravedlňujem. Nijako som na to zabudla…"
Zrazu na tvári ucítila päsť pána Rogerse.
,,Nepotrebujem žiadnè debilnè výhovorky! Aj tak sa to stane znova! Budeš toho ľutovať, to sľubujem!" odhodil Alice na podlahu a sadol si späť na odratý gauč.
Když se Alice vzpamätala, vstala a šla vyhodiť smetie. Bolo to zvláštne, Rogers ju bil úplne vždycky, i keď neurobila vec, o kterú ju nepožiadal.
V jej vnútre zúrili emócie. Hnev, smútok, bolesť a zmätok. Rýchlo vyšla po schodoch a zavrela sa v izbe. Bola to tmavá miestnosť, na stenách boli karikatúry a v rohu izby bola skriňa a postel. Toto bolo jediné bezpečné miesto. Tu bola sama sebou. Nikdo neprišiel, len ona, nikdo iný.

Druhý deň šla opäť cestou pokrytou snehom. Rýchlo prešla cez diaľnicu. Čiernou kapucou si zakryla modrinu na tvári. Ktovie, čo by povedal pán Rogers, keby sa o tom niekto dozvedel…
,,Alice. Hej počkaj!" ozval sa zozadu známý hlas.
,,Ahoj Ann." odpovedala jej Alice monotónnym hlasom.
Ann sa zaradila vedľa Alice.
,,Prečo máš tú mikinu cez tvár? Ty tu predávaš na ulici drogy alebo čo?" zasmiala sa Ann.
,,Nie…to len… Je mi zima…" povedala tíško.
Ann sa nedôverivo usmiala a odhrnula jej kapucu. Vytreštila vydesene oči.
,,Panebože! Čo sa ti stalo?" obzrela si Ann nafialovou kožu okolo oka.
,,Ano, ano. Som v poriadku… len som sa šmykla a spadla na pult." povedala tíško.
Ann sa prísne zatvárila. Tušila, že Alice klame.
,,Hm… keď to vravíš ty… keby sa čokoľvek stalo, som tu pre teba." Hodila jrj priateľsky ruku za ramená.
Alice prikývla a obe dievčatá došli do školy.
Ako deň pokračoval, stále viac ľudí si všímalo Aliciny modriny. Vždycky odpovedala rovnako.
,,Bola to nehoda."
Pre Alice to bolo zvláštnè, vrtšinou sa o ňu nikdo nezaujímal. Ale tá všetká pozornosť sa jej nepáčila, a tak radšej celý deň nosila kapucu. Po škole rýchlo vošla von, na nikoho nečakala. Chvátala toľko, že omylom zakopla na schodoch a spadla na kolená. Ucítila, ako sa jej na rukách zodrala koža a ako si urobila na kolenách hlubokú ranu. Zbadala dve postavy blížiace sa k nej. S hanbou vstala. Dívala sa na zem, sledovala betón pod svojými nohami.
,,Snaď si ma nevšimli…"
Sledovala svôj tieň a snažila sa pôsobiť nenápadne. Naraz jej z rúk nešikovne vypadli knihy. Začala sa červenať a v panike začala zo zeme zbierať učebnice. Zrazu sa za ňou ozvali posmešné nadávky a smiech.
,,Samozrejme, že si ma všimli…" pomyslela si.
Zdvihla svoju knihu zo zeme a zrazu ucítila, ako sa jej o zátylok rozpŕsklo čokoladové mlieko. Ztuhla. Cítila, ako sa jej doslova varí krv hnevom… Už to nevydržala. Vybuchla.
Odhodila všetky knihy a vrhla sa na jednoho chlapca. Jeho oči sa rozšírili prekvapením, keď ho Alice udrela päsťou do tváre a kopla ho do brucha. Padol na chrbát a začal vykašliavať krv.
Ležal na betóne a snažil sa vzpamätať. Kuckal a cítil, ako sa mu krv navaluje do mozgu. Zrazu ucítil, ako ho Alice popadla za nohu. Nevedel, kde sa v nej vzala taká sila. Alice ho mrštila proti tehľovej školskej stene.
Ozvala sa hlasitá rana a krupnutie. Alice si všimla, že sa k nej blíži ďaľší chlapec. Uhla sa jeho úderu a jediným presným úderom lakťa ho poslala k zemi. Ležal na bruchu a bolo vidieť, že má na tvári hlboký škrábanec a z nosa mu tiekla krv. Snažil sa Alice zastaviť, ale bol príliš slabý a tak jediné čo mohol urobiť, bolo vyhýbanie se jej úderom.
,,Prestaň Alice! STOP!" počula zrazu Alice niekoho hlas.
Otočila sa, a zbadala vydesený výraz jej kamarátky Ann.
Skĺzla pohľadom po mojej práci. Jeden chlapec mal rozdrcenú nohu a druhý pohmoždenú tvár od krvi.
,,Čo som to urobila? To som nebola ja! Ja som nechcela!!" plnily sa Alice oči slzami.
Popadla rýchlo svoje vrci zo zeme a utekala na lesnú cestu.
Keď dorazila domov, ihneď vbehla do kúpeľni a začala prehrabávať lekárničku. Hľadala čokoľvek, čo by mohlo vyčistiť a vydezinfikovať rany.
Alkoholom si vyčistila ranu a mydlom si zmyla krv. Pozorovala ako mydlo pení a ako sa objavujú bielé bublinky. Strašne to štípalo, ale rana bola vyčistená. Keď si obviazala kolená a ruky, pozrela sa na svôj odraz v zrkadle
,,Čo som to urobila? Prečo som to urobila?! Som… netvor?" pýtala sa šeptom sama seba.
,, Ach… to nie… len som ťa chcela chrániť…" odpovedal jej ústami cudzí hlas.
Alice sebou vystrašene trhla. Hovoril s ňou jej vlastní odraz v zrkadle.
,,Č-čože? Kto si?!" triasla sa strachom.
Po dlhom mlčaní jej chraptavý hlas odpovedal.
,,Ja som tvôj najlepší priateľ… Nepamätáš si?"
Po lícach jej začali tiecť teplè slzy. V mozgu jej začala pulzovať krv. Chytila sa za hlavu a začala kričať. Tá bolesť bola neznesiteľná. Hlas v jej hlave hlasito kričal stále dokola rovnakou frázou…
,,Nepamätáš si ma, Alice. Som tvôj najlepší priateť... Tvôj jediný priateľ..."

Hlas sa v následujúcich týždňoch nevrátil. Ale Alice už nebola taká ako predtým. Bila sa s ostatnými, robila problémy, posmievala sa, kradla... Bolo to divné, mala pocit, že sa jej načisto zmenilo myšlenie. Ako keby jej niekto ovládal mysel. Keď bola vylúčená zo školy, nemala inú možnosť než sa zavrieť v izbe bez akéhokoľvek ľudského kontaktu.


Vianočná návštevnosť

26. prosince 2015 v 17:21 | Ami |  info
Tento článok tu mal byť včera, ale bola som u babky a bola som tam fakt dlho. Ani na nete som poriadne nebola.
Ale poďme na to...

Vianoce u Freddyho Fazbeara

24. prosince 2015 v 20:01 | Ami |  OCečka a FanFikcie
Kto povedal, že aj u Freddyho nemôžu byť vianoce? Toto je pre vás taká jednorázovka, aby ste vedeli, ako sa asi tak oslavujú poriadnè Vianoce alá At Freddy Fazbear xDDDDD. Mno, je to hovadina, ale ja som proste pre vás niečo napísať MUSELA! Lebo ste dokonalý! Jo, a ešte jedna vec: mali by ste si ísť prečítať aj vianočný článok na blogu Bibi, kde použila aj FNAF aj moju postavu Amandu z mojej FNAF FF. Link je presne TU. Tak sa určite príďte pozrieť. Majte sa pekne :-).
Veselè vianoce! ^^

Štědrý den 666

24. prosince 2015 v 15:29 | creepypasters |  OCečka a FanFikcie
Moja poznámka: Tento moc milí a super článok mi poslala creepypasters. Toto dievča ma naozaj talent. A nie, nespýtala sa ma ona, či mi môže poslať jej OC. JA som ju vyzvala:

(Platí ten 11. xD)

Poznámka creepypasters: Lidi mě se u psaní téhle OC tak dobře poslouchala písnička spring od Rammstein XXD.A taky jsem se inspirovala od Ami u One hand... napsala do komentů jestli někdo ví co je tak magické na čísle 666.Takže dík Ami a nechť vám zničím vánoce!

Moja poznámka číslo 2: Vôbec nemáš zač zlatko^^. Jo, a ten comm vyzeral takto:
Z článku One Hand na blogu Nightmare. Toľko odomňa. Creepypasters vám bez zľutovania ide zničiť vianoce, muhehehehe!

Je štědrý den. Stojím v kuchyni a vařím. Moje dvě dcery Sandra a Nela zdobí stromeček. Jsou to moje zlatíčka. Vždycky se těšili až Ježíšek přijde a dá jim pod stromeček dárky. Ale tento rok je to jiné. Minulé vánoce jejich otec zemřel. Šel uriznout stromeček a jelikož jsme bydleli v době a měli vysoký strop, mohly jsme mít i pětimetrové stromky. Ale padal špatným směrem a kmen mu rozdrtil nohy. Než jsme ho našli bylo už pozdě. Dnes žijeme v bytě a máme opravdu malí stromeček. Stejně jsem je musela nutit, aby ho nazdobili. Vžyť to dělávali tak rády.

Bylo pět hodin. Zavolala jsem je aby šli ke stolu. Zvedli talíře, aby si vzali šupiny. Atmosféra byla špatná. Nela měla slzy na krajíčku. Když jsme dojedli, řekla jsem, že jdu na záchod. Abych mohla dát pod stromek dárky. Vzala jsem je ze skřině a začala aranžovat. Všimla jsem si, že jedna baňka leží na zemi. Byla zvláštní, rudou baňku s čísly šest, šest, šest jsme neměli. Zvedla jsem ji. Sama od sebe zacinkala a já ji upustila na zem. Rozbila se. Byla jsem v obýváku delší dobu, tak jsem ji zametla rychle pod křeslo. Zazvonila jsem svým zvonečkem a šla do kuchyně. ,,Slyšeli jste to?" Jejich očka se po dlouhé době rozzářila. Rychle se rozběhli do obýváku, aby si mohli rozbalit svoje dárky. Chtěla jsem dát talíře do dřezu, když jsem uslyšela křik. Rychle jsem utíkala za nimi, ale zastavila jsem se ve dveřích.To co jsem viděla mě zmrazilo na místě. Moje dcerušky měli v krku háky a byly pověšené na stromku. Pod tíhou jejich tělíček spadl na zem. Rudá tekutina jim crčela z krku, nosu a pusy. Pomalu jsem se podívala na místo kde před chvílí stál stromeček. Teď tam sedělo miminko. Mělo zlaté šatičky, od krve a dalších tekutin. Jeho zlaté vlásky zdobila korunka z střev mích cerušek, z křidélek mu zbyly jen pahýly s chmýřím, neměl nos a jeho pusinka vypadala jako sníh. Měl jen jedno rudé oko s třemi čísly. Šest, šest, šest. ,,Rozbil jsem jim tatínka, tys mi rozbila oko a já rozbil i tvé děti." Řekl sladkým, děťským hláskem. Usmál se a stoupl. On šel ke mě! Nemohla jsem jít do kuchyně pro nůž, protože jsem cítila, že tam číhá něco horšího. Moje instinkty mi to říkali.Sice vypadal jako batole, ale kdybych s ním chtěla praštit o hranu stolu tak mi sežere obličej. Vzpomněla jsem si na jeho druhé oko pod křeslem. Rychle jsem k němu přistoupila a ohla jsem se pro něj. Potom jsem se rychle zvedla s kusem střepu a chystala se na útok. Otočím se. Nic. Někdo mi ťuká na záda, zakousne se, odtrhne kus masa a polkne. Zaječím. Už jsem toho měla dost. Zmasakroval moji rodinu a stejně se usmívá od ucha k uchu. Moje pudy vyhrály. Chytla jsem střípek jeho odporné dušičky tak silně, až mě pořezal a vrazila ho do jeho zbylého oka. Začal brečet, jako mimino které chce napít z mého prsu, aby ukojil svůj hlad. Od té doby ježíšek nepřináší dárky.

Deck the Halls- a very Mando christmas

24. prosince 2015 v 10:12 | Ami |  rôzne
Ami otvára oči. Pozrie sa na vianočný stromček, potom na skriňu ovešanú vianočnými reťazmi..."Vianoceeeee!!!" kričí. Je to tak. Sú tu vianoce. Hneď berem mobil, púšťam Deck the Halls vo verzií MandoPonyho a už si to užívam. Dneska bude ešte krásny deň...
Viete prečo prave v MandoPony verzií? Lebo je to takè, mno, môj najobľubenejší hudobný nástroj je gitara, a strašne sa mi to páči hranè na gitare. A ten jeho hlas k tomu..... no dobre, dobre, už mlčím xD.
Ešte sa vám chcem strašne ospravedlniť ohľadom tých obrázkov Purple Guya. Ja som tak neskutočne sprosta! Napísala som vám zle mail. Strašne sa vám ospravedlňujem. Mno ale keď vam kvôli tomu ešte nedošli nervy, tak tu je pravý:
Amanibbb1987@gmail.com
Ešte raz sa vám z celèho srdca ospravedlňujem. Here we go, dneska budú 3 špeciálne články xD

(Uhm, klasika, pekne krásne s gitarečkou... xD)

Sorry, ale vianoce klopú na dvere

20. prosince 2015 v 16:02 | Ami |  info
Hi guys! Chcem sa ospravedlniť za to, že až do vianoc, čiže štyri dni, nebudú vychádzať žiadne članky, lebo musím pomáhať s vianočnou výzdobou a kolácmi atď, a ešte som chorá, čiže nejdem do školy. A ten čas chcem využiť na dva članky, ktorè chcem vydať na štedrý deň. Mam totiž to v pláne preložiť veselú vianočnú pesničku "Deck the Halls" a vianočný špeciál "vianoce u Freddyho Fazbeara". Ale to neznamená, že nebudem vaše blogy navštevovať. BUDEM!^^
Say goodbye!

Test: ktorý/á si zo 4 CreepyPasta Characters?

19. prosince 2015 v 19:37 | Ami |  about CreepyPasta
Tento test som si len tak vymyslela. Skúste to, snaď sa v tom dá vyznať xD. Je to tu s EJ, Jeff the Killer, Smiley a Slenderman xDDDDDDD. Poďme na to...

Bebekena

18. prosince 2015 v 17:25 | Ami
Túto blogerku proste reklamovať musím xD. Je to náš nováčik :3. Mno, nemá blog o CreepyPaste, ale možno sem tam ju k niečomu dokopem =D. Som si istá, že si blog urobila kvôli mne xD. S Bebe sa poznám osobne, chodíme spolu do školy a je to moja BFF^^. Tak keď od nej budete niečo chcieť, v škole sa jej budem vyhrážať (ale nie, žartujem xDDDD). Jej blog je vlastne o hre celosvetovej WoW (World of Warcraft). Toľko ľudí hrá tu hru, že keď som bola raz u nej a chcela som si urobiť novèho hráča, som mu nedokázala vybrať meno, lebo všetky boli obsadenè xD. Plánujeme spolu napísať aj jednu FF, a raz povedala, že moju FNAF FF napíše celú z pohľadu Toy Chici (ešte to platí Bebe?). Tak mrknite na jej blog, neurobíte radosť len jej ale aj mne^^ (prekladá 42 min. video o WoW, aby ste pochopili, o čom to je, tak nech sa netrápi zbytočne xD).



MandoPony- "Purple" Five Nights at Freddy's rock song

17. prosince 2015 v 18:36 | Ami |  FNAF songs
Awww, táto pesnička sa mi moc, moc páči :3. Nie je stará, skoro nová. Dúfam, že aj vám sa bude páčiť. Keďže mi ju navrhla Clocky777, tak jej ju chcem venovať :333.
Mno, a je to o, o o oooo... Purple Guyovi (papagájovi?). Áno, poznámeho. Vysoký muž, ktorý je od hlavy až po päty celý fialový, bla bla bla. A ako si ho predstavujete vy? Skúsite si ho nakresliť? Obrázky mi potom pošlite na g-mail:
Amanibbb1987@gmail.com a do Predmetu dajte "Purple Guy". Potom ich samozrejme zverejním :3
Budem sa na vaše obrázky veľmi tešiť :3.




Tiffi

14. prosince 2015 v 19:17 | Ami |  CreepyPasta a inè Pasty
Už dlho tu nebola nejaká MicroPastička, že? To máte len tak na vydesenie.
Here we go! ^^

Prebudil som sa zo známým tlakom v podbrúšku - musel som si odskočiť. Rozospalo som si rozotrel oči a hodil okom po budíku. 3:13 ráno. Nemotorne som sa vybalil z deky a roztriasol sa, hneď keď sa studený vzduch dotkol mojich nôh. Aby som nerušil Tiffy, moju staršiu mačku, ktorá spí u mňa na posteli, rozhodol som sa, že nechám svetla zhasnutè a s natiahnutými rukami som sa odpratal do kúpeľny. V polke chodby som zakopol o matnú, drsnú srsť a spadol som na zem.


"Tiffy!" Zalapal som po dychu a všimol si obláčiku pary, ktorý sa mi zdvíhal od úst. Počul som škrabanie jej drápov, ako sa ku mne hrnula. Keď som chcel natiahnúť ruku a na ospravedlnenie ju pohladkať, bytosť prehovorila chraplavým hlasom. "NIE!"

Čo je to vlastne CreepyPasta?

13. prosince 2015 v 16:10 | Ami |  about CreepyPasta
Viete ako som zpoznala CreepyPastu ja? Začalo to FNaFom. Keď som to začala hrať, som o tom chcela aj zisťovať. Náhodou som našla aj jednu FF od Suri a potom jednu aj od STIAK. Našla som aj Blázninec v pizzerii od Bea(st). Keď som zistila, že ich blogy sú o CreepyPaste, hrozne ma to zaujalo. Tak som si o tom niečo zisťovala. Zistila som, že sú to vlastne príbehy urobenè tak, aby vám nahonili STRACH! Ja, samozrejme, ako milovník upírov, krvi, vlkolakov, strachu, hororu, atď.... Ma to hrozne zaujalo. Páčilo sa mi to, a aj páči. Samozrejme tu máme aj.... (neviem poriadne, ako to vysvetliť, tak tam dám aj príklady, aby ste pochopili :3)

MandoPony - "Noticed" Five Nights at Freddy's song

10. prosince 2015 v 17:58 | Ami |  FNAF songs
Hello, everybody! Tak čo, ako sa máte? (depka?) Ja som dneska jednu menšiu mala. Náladu som si zlepšila týmto songom. Noticed od MandoPonyho. To je pesnička, pri ktorej si stále spievam (alebo je to skôr kvílenie). Každopádne by aj toto mohol byť tip #ProtiDepce z Jackienho článku. Enjoy xD.




Cupcakes kapitola 2- prosím nerob to Pinkie

6. prosince 2015 v 19:17 | Ami |  CreepyPasta a inè Pasty
Hi guys! (Áno, Ami zas pozerala Americkèho youtubera xD). Dneska je náš obľúbený "SLADKÝ" deň.
Mikuláš, čo mi dáš.... áno áno, je to Mikuláš xD. Mali ste niekto aj uhlie? Alebo cibuľu? :3? Aaaaaaaa je tu aaaaaaaj... Cupcakeeeees!!!! A budeme mučiť Daaaaash xD.

Keď sa Dash prebudila, zistila, že je sama v temnej miestnosti. Snažila sa zavrtieť hlavou, ale zistila, že napjatý kožený pások hlavu drží pevne na mieste. Snažila sa pohnúť, ale presky okolo hrudi a končatín boli pevne pripevnenè do stojanu tvoreného z rady pevných prkien a mala nohy doširoka od seba. Jej krídla boli jediná časť, s ktorou mohla pohybovať a zúfale s nimi mávala, jak sa snažila uniknúť. Keď sa svíjela, Pinkie náhle vyskočila do jejho zorného poľa.


MandoPony - Balloons (text+preklad)

3. prosince 2015 v 15:37 | Ami |  FNAF songs
Prečo práve táto pesnička? Prečo taka smutná? Lebo je KONIEC. Po tejto pesničke príde posledná časť FNAF FF. Posledná 28. časť xD. Čo už, mno :3.
Link na pieseň: Balloons

(K Five Nights trojke? No čo už, mno xD)

Vlkolaci v CreepyPaste / časť 1. /

2. prosince 2015 v 17:06 | Ami a Bibi |  Vlkolaci v CreepyPaste /spoločná OC/
Je to tu, je to tu, je to tu! Prví krát som z niekym niečo napísala!^^ Je mi veľkou cťou písať práve s Bib. Je to fakt skvelá blogerka, takže tomuto pridala veľkú kvalitu. Ja som si toto písanie s ňou užíla :3. Ide o to, že každá tam píšeme naše vymyslenè postavy z ich pohľadu. Ja píšem za Rochel Greschnerovu a Bibi za Bjorn Shagrath ^w^.
Ja (Ami): červená
Bibi: tyrkysová