She is in the house #1

17. dubna 2016 v 16:55 | Ami |  OCečka a FanFikcie
Som fantasticky zrelá na psychiatriu. Prečo? Ono ja som bola na youtube a čumela, ako hrajú nejaký ľudia Eyes.

↓↓↓


Poznáte tú hru? Eyes - the horror game. Awesome hra. Ale že really creepy. :D
Fakt ma zaujal ten dej. Z toho by sa dalo fakt niečo vytvoriť... olè! Uhádli ste! Napísala som k tomu 2-3 časťovú FanFikciu! XD
Som cvok, ale to mi nevadí, pretože ja milujem písanie!
Takže, na vlastnè riziko. Ďakujem, že ste pochopili varovanie. >:D

"Ja-ja? Ale prečo tam mám ísť práve ja?" spýtal sa prekvapene dvadsaťpäť ročný muž. Stál v kancelárií jeho šèfa a hľadeľ naňho jeho modrými očami.
"Pretože tebe najviac dôverujem," vysvetlil mu šèf a upravil si traky na ramene.
"No dobre, ale čo mám v tom dome robiť?" ďalej vyzvedal muž. Šèf si povzdychol. Vytiahol zo šuplíka dennú tlač a noviny odhodil na stôl. Muž sa na ne pozrel. Na prednej strane videl článok s fotkou o tom dome.
"Vidíš? V tom dome je vraj veľa prachov... teda, lepšie povedanè, sú tam mešce s peniazmi, ktorè naša firma potrebuje. Vieš, hrozí nám, že skrachujeme, a tie peniaze fakt potrebujeme. Chápeš, Andrew?" zdôraznil mu šèf a pozrel sa mu do tváre. Andrew prikývol.


"Fajn. Ale háčik je v tom, že... nie je tam únikový východ."
"Čo? To je ako možnè?" nadvihol Andrew obočie.
"Ono, v jednom z tých mešcov je kľúč, ktorý slúži k železným dverám, ktorè sú na strednom poschodí. To je ten únikový východ, inak sa odtiaľ nedostaneš.
"No, dobre. A koľko poschodí má ten dom? A kde budú tie mešce?"
"Sú tam tri poschodia. Mešce sú rozhádzanè po dome, preto budeš musieť prehladať celý dom," odpovedal šèf a ukázal na gotický dom, ktorý bol vyfotografovaný v novinách.
"Vyrazíš tam zajtra podvečer. Neboj, budeš mať z toho aj nejakè odmeny," žmurkol naňho šèf.
"Inak je to všetko, môžeš ísť." Andrew sa jemne usmial a odišiel. Bol z toho trochu zmätený.



"Tak čo? Čo ti povedal?" vyzvedala od neho žena a svoju ruku si omotala okolo Andrewových ramien.
"Čítala si dnešnè noviny, Emily?" spýtal sa jej.
"Ó áno, Prečo?" usmiala sa naňho mylím úsmevom.
"Tak ja idem do toho domu. Vieš, kvôli peniazom."
"Čo mu šibe? Nemôže ťa tam poslať!" vykríkla zdesene a ustúpila od neho o krok.
"A prečo nie? Je to iba opustený dom, nikto v ňom nie je," zasmial sa Andrew.
"Ty to nechápeš! V tom dome straší! Je tam duch ženy, ktorá tam žila..."
"Emily, zlatko, vieš, že ťa mám rád, a vieš, že ťa poznám už dlho... dosť dlho na to, aby som vedel, že TY TAKÝM TO ROZPRÁVKAM NEVERÍŠ," zamračil sa na ňu.
"Pozri, aj ja ťa mám rada a mám o teba strach. Ver mi! Z toho domu sa ešte nikto nevrátil! Nerob to kvôli prachom!"
"Prepáč Emily, ale už musím ísť," povedal jej nervózne. Zobral jej z rúk nejakè papiere, čo mala v ruke a odišiel.

---

Andrew stál pri parkovisku a čakal, kedy príde preňho šèf, aby ho odviezol k miestu, kde vraj straší. Pozrel sa na zapadajúce slnko, ktorè premenilo oblohu na magickú oranžovú, ktorá sa miešala s rúžovkastými mrakmi.
"Andreeeew!" kričal naňho niekto z ďialky. Emily. Pribehla k nemu a udychčane pri ňom zastala.
"Emily? Čo tu robíš?" spýtal sa jej.
"Počkaj..." povedala a začala sa hrabať v kabelke. Vytiahla nejaký papier a narámok.
"Čo to robíš?" opäť sa jej spýtal.
"Vysvetlím ti. Táto mapa je plán toho domu, aby si sa tam vedel vyznať, lebo je vážne veľký," odpovedala a strčila mu mapu do ruky.
"A toto," ukázala náramok, "Je vecička, na ktorej keď zasvieti na červeno nápis run, tak musíš bežať. Znamená to, že ťa našla."


"Emily! Už prestaň! Čo si už úplne na hlavu či čo?!" naštval sa Andrew a otočil sa jej chrbtom.
"Ja namiesto teba som v tom dome už bola!" Andrew zostal paralyzovaný.
"Čo? Kedy?" otočil sa opäť k nej.
"To je nepodstatnè. Prosím, zober si tie veci," urobila naňho psie oči. Andrew si povzdychol a zobral si jej náramok. Nasadil si ho na ruku a Emily pohladil po líci.
"Ak budeš mať problèmi, zavolaj mi. Moje číslo máš," povedala mu pozrela sa za autom, ktorè zastavilo tesne pri nich.
"Fajn, už si tu. Naskoč, cesta je dlhá," povedal mu šèf za volantom a otvoril mu dvere. Andrew si sadol k nemu a zatvoril dvere. Po Emilynich slovách zostal neistý. Má sa báť? Má povedať šèfovi, že tam nechce ísť? Nevedel, čo má robiť. Nech sa stane, čo sa stať má.

---

"Sme tu," usmial sa jeho šèf a otvoril dvere. Andrew si vystúpil a tupo hľadeľ na veľký, gotický dom.
"Zajtra ráno sa vráť aj s peniazmi, dobre?" šèf sa chcel ujistiť, že tie mešce naozaj dostane.
"J-jasnè, spoľahnite sa," prikývol Andrew.
"To som rád, " usmial sa.
"Počkaj, na niečo som skoro zabudol..." povedal mu šèf a začal niečo hľadať.
"Na, vezmi si to, budeš to potrebovať," podal mu šèf baterku. Andrew si ju zobral a obzrel si ju. Bola to obyčajná tyčinková baterka čiernej farby. Šèf za ním zavrel dvere a naštartoval auto. Andrew sa posledný krát pozrel za jazdiacím autom. Krok za krokom sa blížil k domu. Zastál pri vchode. Pomaly siahol po kľúčke a mykol ňou. Boli otvorenè. Vošiel do domu. Zarazil sa. Vchod vyzeral skôr ako spáľna s televíziou. Čo bolo teda divnè, že v takom starom dome bola televízia, ale budiš.


Prišiel k skrinke, na ktorej bol televízor a otvoril ju. Bol tam prvý mešec. Ešte sa nestihol ani potešiť a dvere sa zavreli. V momente sa postavil a mykol kľúčkou, ale dvere boli zavretè.
"No, tak sa na to pozrime," povedal si nahlas. Vytiahol z vrecka baterku. Z vrecka na mikine zas mapu. Rozložil ju a zasvietil na ňu baterkou. Bol vďačný Emily, že mu tú mapku nakreslila, lebo podľa jej náčrtu uznal, že je ten dom veľký. A to tam bolo ešte len prvè poschodie. Strednè poschodie.


Andrew tipoval, že je niekde medzi hodinami a schodami. Pomaly prišiel k bielym dverám. S roztrasenými rukami ich otvoril. Nikto tam nebol. Padol mu kameň zo srdca. Odložil si mapu naspäť do modrej mikyni, no baterku si nechal. Vyšiel zo spálne a ocitol sa rovno na chodbe. Pozrel sa na ľavú stranu. Tam boli schodi. Pozrel sa na pravú stranu. Tam boli tie hodinky, ktorè sa vážne nepodobali na tie, ktorè Emily tak primitívne načrtla. Boli peknè, a ak si Andrew dobre pamätal rímske číslice, tak mohol odhadnúť, že je asi tak deväť hodín večer.


Keď sa pozrel rovno, videl veľkè, ťažkè, železnè dvere, ktorè boli samozrejme na kľúč. Podyšiel k nim a pokúsil sa ich otvoriť. Samozrejme, márne. Rozhodol sa ísť si obzrieť pravú stranu chodby, čiže k hodinkám. Pri nich bola hneď odbočka, kde boli ďaľšie štyri biele dvere. Prvè mal hneď pri ruke, tak ich otvoril a pozrel sa do nich. Bola to maličká miestnosť, kde bola len metla, mop a ďaľšie podobnè veci. Zavrel dvere. Boli tam tri dvere a každè na inej stene, a predsa vedľa seba. Opäť vytiahol mapu a zasvietil na ňu. Podľa nej zistil, že v pravých dverách je kuchyňa, v ľavých nevedel rozoznať, čo to je, pretože tam boli len štyri bodky a v stredných jedáleň.


Rozhodol sa, že pôjde do ľavých. Otvoril ich a uvidel štyri stĺpy. To určite boli tie bodky.
Miestnosť bola vážne veľká, a na jej konci bol nádherný kamenný kozub a pri ňom starè, ošúchanè kreslo. Ku kozubu to mal asi nejakých dobrých 12 metrov, ktorè bez sťažností zvládol. Pozrel sa na kreslo a videl, že na ňom sedí ďaľší mešec. Usmial sa naňho a strčil ho do svojej tašky. Dom vizeral byť prázdny, a všetko vyzeralo jednoducho.
"Mal by som zavolať šèfovi a ujistiť ho, že všetko ide hladko," povedal si Andrew a z vrecka na nohaviciach si vytiahol mobil. 21:54. Zývol si a chcel vyťukať šèfovo číslo, keď v tom kútikom oka zazrel sa blískať ďaľšì mešec, pri jednom stĺpci. Mobil si odložil do vrecka na nohaviciach a šiel k mešcu. Zohol sa, aby ho mohol dvihnúť zo zeme, ale trasúci sa kvetináč ho zaujal.


"Čo to do..." srdce sa mu rozbušilo a na ruke mu začal svietiť náramok s červeným oznámením RUN!!!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 evil spirit evil spirit | Web | 17. dubna 2016 v 17:09 | Reagovat

ty jo, je super, že jsem našla někoho kdo má rád naruta. vůbec jsem nečekala, že by někdo takovej zavítal ke mě. pomalu jsem ztrácela naději. xD
a děkuji za pochvalu kakashiho. moc mě potěšila ^^

2 StringlessPuppet StringlessPuppet | E-mail | Web | 17. dubna 2016 v 17:50 | Reagovat

Heeej! Eyes! Tu hru miluju!
A ff na ní... já chcu další část! Bude tam i ta ženská, co ji vlaje za hlavou žaludek a střeva? 8-O  :D

3 Bea(st) Bea(st) | Web | 18. dubna 2016 v 8:22 | Reagovat

OwO Další čááást! Vy všici píšete tak super ff! OwO

4 Sophie Sophie | 18. dubna 2016 v 14:32 | Reagovat

Eyes je tá NAJLEPŠIA hororová hra na mobil! ^w^ Taká škoda že nemám plnú verziu v-v Chcem ďaľšiu čaasť!! ^w^

5 Ami Ami | E-mail | Web | 18. dubna 2016 v 21:14 | Reagovat

[1]: Ja Naruta milujem XD. Ja som rada, vždy sa poteším, keď nájdem niekoho, kto má rád to istè, ako ja. :3
Nemáš zač, Kakashi bol luxusný. ;)

[2]: Ja ju tiež milujem. *_*
To vieš že áno, bez nej by to tam ani nebolo. XD

[3]: Hehe, ďakujem. :D
Luxusne píšeš aj ty! Hlavne The End a Alice in Wonderland. :3

[4]: Yop, aj s FNaFkom. :D
Poď ku mne, ja mám plnú verziu. :-D
Mhhh, díki, že sa vám to páči. :D

6 Sophie Sophie | 18. dubna 2016 v 22:05 | Reagovat

[5]: Rovno si mohla povedať: Poď ku mne do bielej dodávky, dám ti cukríky >:D xD Akurát že Sophie na cukríky nedojde, ale na plnú verziu hej xD . A FNaF mám rada, ale hrám ho len na sestrinom mobile, lebo v AppStore to je nejaké divné O.O

7 Bebekena Bebekena | 20. dubna 2016 v 18:16 | Reagovat

Run, run, run!!! :-D  :-D

8 STIAK STIAK | E-mail | Web | 1. května 2016 v 19:00 | Reagovat

OH MY GOOOOOSH ANO ANO MORE MORE TO JE TAK EPIC OMFZ YEEES *-*
(Já jsem v pohodě.... XD)

Eyes znám díky kámošovi, kterej na to točil letsplay a posílal mi odkaz, sama jsem to nehrála a ani si to nemůžu stáhnout, protože nemám na kartě místo, ale...
Tohle je awesome *w*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama