She is in the house #2

1. května 2016 v 17:33 | Ami |  OCečka a FanFikcie
(Jej! Prvý článok v máji!) :D

Ja sa bojíííím! Bojím bojím Eyes! *schúli sa do kĺbka* Tak ale vaše komenty ma nakopli a napísala som ďaľšiu časť. :3
...
"Všetko Ami?"
Nie. Snažím sa hľadať screenschoty, aby sa v tom mohol vyznať aj niekto, kto Eyes nehral, ale niekedy nenájdem to, čo hľadám. Takže musím len dúfať, že rozumiete tomu, čo chcem popísať.

Andrew to nechápal. Čo má robiť? Emily povedala, že keď mu začne svietiť náramok s upozornením Run, tak to znamená, že Ona ho našla. Ale čo má robiť? Veď ani nevie, kto Ona vlastne je. Je to zombie? Upír? Bubák? Odpoveď sa objavila sama. Cez dvere prešla hlava a vo vzduchu sa jej vlnili jej dlhè čierne vlasy. Ona nemala telo. Vážnie nie. A to čo ju následovalo... to boli predsa jej vlastnè orgány!



Vlnila sa k Andrewi vážne rýchlo, a preto mu nič inè nezostávalo, len sa skryť rýchlo za jeden z tých stĺpov. Skryl sa za ten najbližší, prikrčil sa a schúlil sa do kĺbka.


Ani nevedel poriadne, prečo sa pred ňou skrýva, no inštinkt mu našepkával, že to tak urobiť musí, lebo Ona nemá dobrè plány. Oprel si hlavu o kolená a dúfal, že zmizne. Náramok stále svietil a malè predmety sa stále zúrivo triasli a tým robili zvuky do rytmu Jej hrôzostrašných zvukov, pri ktorých naskakovali zimomriavky.
Prosím, už odíď! Prosím!, želal si v hlave Andrew a rukami si chytil hlavu, akoby mu to malo nejako pomôcť. A možno aj pomohlo.


Po varovných oznámeniach na náramku nezostalo ani stopy. Predmety postupne spomalovali na rytme až zastáli úplne. Hlasy stíchli a ostalo mŕtve ticho. Je preč. Andrew si zhlboka vydýchol. Z tohto domu sa musí dostať a to rýchlo. No existovala len jedna osoba, ktorá mu teraz dokázala pomôcť. Emily. Neváhal ani sekundu a hneď vytiahol z vrecka mobil. V kontaktoch našiel jej číslo a vytočil ju. Hneď sa aj ozvala odpoveď.
"Drew? Oh, ty si živý! Prepáč, ja..." vychŕlila naňho Emily z druhèho konca a v panike sa rozplakala. Andrewovi to trhalo srdce.
"Som v poriadku. Ale teraz ma rýchlo počúvaj. Vieš, ako si mi vravela, že si už bola v tom dome? Vieš, ako si vravela, že je tu Ona. Tak potrebujem, aby si mi poradila, ako sa odtiaľto rýchlo dostať živý." Emily potiahla sople a pokúšala sa mu odpovedať.


"Neboj, nedovolím, aby ťa dostala, len mi povedz, kde si."
"Som v nejakej miestnosti, ktorá sa podobá na obývačku, v skratke, sú tu štyri stĺpy," odpovedal a postavil sa na pevnè nohy, keby náhodou musel utiecť.
"Takže si ešte na strednom poschodí. Fajn. Dostanem ťa teraz na druhè," povedala. V jej hlase bolo počuť úľavu. Na chvíľu sa odmlčala a zúrivo zamľaskala, čo znamenalo, že horúčkovito rozmýšľa.
"V poriadku, najprv ti ale poviem, ako sa dozvieš, kde sa Ona nachádza. Výjdi z miestnosti a poobzeraj sa po stenách. Ak na nejakej nájdeš bordovè oko, dotkni sa ho. Na pár sekund budeš vidieť jej očami, a tým budeš mať príležitosť zistiť, kde sa nachádza."
"To je pekná blbosť," zamrmlal potichu Andrew, no Emily ho aj tak počula.
"Drew! Bez nijakých sťažností! Už choď!" Andrew podišiel k vchodu a otvoril biele dvere. Znova sa ocitol v chodbe.


Obzrel sa po stenách, no nič nenašiel. Stále mal mobil pri uchu a ani ho nenapadlo zložiť. Dostal sa až k schodom, ktorè mierili hore a dole.
"Tu nič nie je," povedal do mobilu.
"Okey, tak choď na hornè poschodie. Aj keď, no, mám strach, že by tam mohla byť." Andrew sa mierne naklonil dole, aby sa mohol pozrieť, ako to tam na dolnom poschodí vyzerá. Nevyzeralo to ako normálne poschodie. Skôr ako suterèn. Aj mu trochu prišlo divnè, že vchod a východ sú na strednom poschodí. Zo súterènu bolo počuť zvuky trasúceho sa predmetu. Tie zvuky už poznal. Signalizovali Jej prítomnosť.


"Je dole," oznámil Emily.
"Výborne. Tak bež hore," rozkázala Emily a aj keď to nebolo vidieť, v jej hlase bolo počuť, že sa usmiala. Andrew ju hneď poslúchol a zobral schody po dvoch, aby tam bol rýchlejšie. Ocitol sa na najvyššom poschodí. Boli dve cesty. Do prava alebo do ľava.


Jednou rukou vytiahol z vrecka na nohaviciach mapu a rozložil ju. Prekvapilo ho, keď zistil, že kresby na mape sa zmenili. Teraz sa v tom vážne nevyznal.


Bol niekde pri tej miestnosti s vodovodným kohútikom. Odložil mapu naspäť do vrecka a rozhodol sa ísť do prava, kde na konci bol kvetináč a malá skrinka. Potom tam bola ďaľšia odbočka, podľa ktorej chcel ísť, ale niečo na stene pri kvetináči odpútalo jeho pozornosť. Bordovè oko. Lepšie povedanè: krvavè oko.


"Hej Emily! Našiel som to oko!" povedal do mobilu nadšene Andrew.
"Výborne!" potešila sa aj Emily, "A teraz sa ho dotkni." Andrewovi to nebolo potrebnè dvakrát hovoriť a k oku priložil dlaň. Odrazu ho začali páliť oči a celý svet sa začal vlniť. Chcel odtrhnúť ruku od oka, ale nešlo to. Jeho videnie pohltila tma. Hneď na to sa mu zaostril zrak a videl novými očami...


Vychádza z jedálne a blíži sa k hodinám. Opäť smeruje do súterènu. Ide stále rovno, až kým neprejde okolo zelenkavých dvojdverí. Celý svet sa vlní. Takmer bezfarebnè videnie. Pod ňou práve beží krysa a Ona sa ju rozhodne následovať. Spolu sa dostanú až k slepej uličke a okolo sú starè sudy. A práve za jedným sa zaligoce mešec...


Andrew prudko otvoril oči a zo špičky nosa mu kvapol pot. Bol to neuveriteľný pocit. Vyzeralo to, že Ona je stále v súterene.
"Andrew? Počuješ ma?" ozval sa z mobilu ustarostený hlas.
"Á-áno. Je v súterene."
"Okey, tak choď do nejakej miestnosti. Ale radšej sa ponáhľaj, lebo Ona je vážne rýchla." Andrew urobil pár krokov a hneď sa ocitol medzi ľavými dverami s notou a pravými s vodovodom. Neotvoril ani jedny z nich, lebo tretie poslednè dvere ho zaujali najviac, a preto šiel k nim. Mykol kľúčkou a ocitol sa v miestnosti, z ktorej sálala gotika. Poničenè a nemodernè tapety zvýrazňovali jej starý vek. Bola celkom zaprataná zbytočným nábytkom. Hlavne ten, ktorý bol pri dverách po jeho pravom boku. Bola to úplne nepotrebná knižnica bez kníh.


"Eh, Emily?"
"Uhm?"
"Čo znamená tá nota v mape?"
"No, v tej miestnosti je veľká drevená skriňa, a keď ju otvoríš, tak by v nej mal byť taký gramofón." Andrew podišiel k skrinke a otvoril ju. Naozaj tam bol gramofón a v ňom bola už aj platňa.
"Pecka, skúsim si to pustiť."
"Ah Drew, ty blázon," rozosmiala sa Emily. Aj keď sa platne už dlho nepoužívajú, Andrew vedel, ako ju má pustiť. Po chvíľke Emily z mobilu počula známu pieseň. Tú nepočula roky. Stáre spomienky z návštevy Jej domu sa vrátili a nostalgicky za započúvala do skladby.
"Je to chytľavè," oznámil jej Andrew a začal lúskať prstami do rytmu hudby. Emily sa zobudila zo starých spomienok a znova sa rozosmiala nad Andrewovou dobrou náladou.


"Kto to spieva?" spýtal sa do mobilu.
"Legendy a povery vravia, že to spieva Ona. Spieva po španielsky, takže ak neovládala cudzie jazyky, tak pochádzala zo Španielska."
"Ona bola človek?"
"Mh, vraj kedysi. Ľudia, ktorý sa zaoberali jej minulosťou nezistili toho veľa, lebo vždy, keď chceli zistiť niečo viac, museli ten dom navštìviť. A ver mi, nikto neprežil," Emily si povzdychla a v hlase trochu zosmutnela, "Až na jednu." Andrew prestal lúskať a zamyslel sa. Teraz mu to došlo.
"Počkaj, jediný, kto sa z toho domu dostal živý... to si bola TY!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 StringlessPuppet StringlessPuppet | E-mail | Web | 1. května 2016 v 18:02 | Reagovat

...Emily? Co ty jsi za kouzelníka! *schová se pod schody*
A Ami? Jak se opovažuješ nás zase napínat a vracet nám staré závislosti na- *zapne Eyes a hraje dokud ji nedožene tubera*

2 ScratchThem ScratchThem | E-mail | Web | 1. května 2016 v 20:51 | Reagovat

Tohle.. Je.. Naprosto.. MEGA
BOŽÍ! O_O

3 Nogitsune Nogitsune | Web | 1. května 2016 v 20:53 | Reagovat

Eyes! Nikdy jsem to nehrála, ale kluci mi vždycky hru ukazovali nebo pouštěli let's playe a já je potom strašila...
A rychle s další částí, Ami, nejsem snad jediná, kdo už zase začíná trpět absťákem a chce další díl... :D

4 STIAK STIAK | E-mail | Web | 1. května 2016 v 21:02 | Reagovat

Sti si dala koupel a další hovadiny předtím, než si sedla ke druhý části... OMFZ TO JE PERFEKTNÍ AND I WANT MORE *W*

5 Ami Ami | E-mail | Web | 1. května 2016 v 22:02 | Reagovat

[1]: Je dobrá, čo? Dala obtiažnosť hard. XD
Čo je na tom napínavè? No neva, ale-... *pridá sa k String*

[2]: Jej! Scratch je späť! To by som sa mala opäť vrátiť k tvojmu blogu... :3
Ale moc díky!

[3]: A práve preto použìvam screenshoty... :-D
V let's playoch vždy rýchlo zomrú, a je to takè stresujúce, keď sa len dívaš a nemôžeš nič spraviť. :D Takže ďaľšiu časť vravíš? Mh, ty vole, sa najprv pozriem, čo mám v pláne, okey? XD Ale najblžšie som Vin sľúbila Život Príšer, a ešte sa poobzerám po dlho zanedbaných rubrìk :-P

[4]: Nemusela si, ale díky za tvoj čas. :D
Keď si to tak po sebe čítam, tak chytám nutkanie pokračovať... tak okey, ak si asi týždeň počkáte. :'D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama