She is in the house #3

24. června 2016 v 21:30 | Ami |  OCečka a FanFikcie
Niekedy skrátka neviem, čo mám skôr napísať. A preto v skratke som dopísala toto. Wohoooo, predposledná časť! Nechcela som toto nikdy urobiť nejako dlhè, ale ten dom je veľký, takže tých častí je viac, ako sok si myslela. Chudák Andy, nemá to ľahkè. >:D Hehe, srandovnè meno, ale ešte srandovnejšie bude, keď vám poviem, že to meno som si "požičala" od MandoPonyho. XD Andrew Stein. No tak čo, páčilo sa mi! :"D No nie je to prvýkrát, čo som si od niekoho bez opýtania požičala meno, ale pšššt!...

Teraz vám chcem niečo oznámiť. Myslím, že máte právo byť o tom informovaný, že osoba, ktorá dnes napísala tento článok, má narodeniny 24.6. Je to dnes. Práve dnes mám 13 rokov. Pred rokom mi teda vážne nenapadlo, že na trinástiny budem mať blog. A už je to zhruba rok, čo poznám CreepyPasta fandom. Neviem, čo na to všetko povedať. Je to awesome pocit. :3
Enjoy it, guys! I luv you all! <3


"Počúvaj ma! Poznám cestu von. Keď budeš robiť všetko, čo ti poviem, tak z toho domu vylezieš živý," povedala Emily v mobile.
"No, mám teraz väčšiu istotu," povedal jej Andrew. Zastavil magnetofón a zavrel skriňu.
"Drew?"
"Áno?"
"Koľko máš mešcov?" spýtala sa Emily. Andrew otvoril svoju tašku a začal ich počítať.
"Desať," odpovedal, "Ale to je málo, šèf chcel viac."
"To je teraz jedno. Choď preč z tej miestnosti a pokús sa nájsť ďaľšie oko." Andrew ju poslúchol, z tašky si vytiahol baterku a otvoril dvere. Pozrel sa na ľavú a pravú stranu, aby sa ujistil, že na chodbe nie je tá hlava. Zasvietil baterkou, aby lepšie videl. Keď si bol istý, zavrel za sebou dvere. Emily sa páčilo, že mohla niekomu rozkazovať. Bolo to, akoby ovládala nejakèho hráča a on skákal tak, ako ona píska. Bola to ako hra.



Andrew sa precháchadzal po tmavých chodbách. Pri uchu mal stále mobil čakajúc, čo sa bude ďalej diať. Po niekoľkých minútach kráčania si niečo všimol. Skriňu, pri ktorej stál kvetináč, ktorý si snáď pamätala ešte jeho babka.
"Je to na nič, stále sa tu prechádzam dookola, už ma to nebaví. Okrem toho, obávam sa, že sa mi každú chvíľu vybije mobil," posťažoval sa. V mobile počul hlasný povzdych.
"Chcem ti niečo povedať," povedala Emily. Andrew nevedel, či sa má báť.
"Už určite vieš, že vchodovè dvere sú na prvom poschodí. Kľúče k nim nájdeš v suterène. Tie kľúče sa nachádzajú v malej, zamrežovanej miestnosti, ale kľudne tomu hovorme klietka. A k tej klietke musíš nájsť kľúč," vysvetlila Emily.


"No, to si ma fakt upokojila," zamrmlal Drew a oprel sa o stenu, "A kde je ten kľúč k tej klietke?"
"No, ehm, to práve... ehehe... neviem."
"TO SI ROBÍŠ SRANDU???!!! TO MÁM TERAZ HĽADAŤ V CELOM DOME JEDEN POSRATÝ KĽÚČ, ČI ČO???!!!" kričal neuvedomiac si, že ho Ona môže počuť.
"Nerob hlavne paniku! Pôjdem za tebou, okey? Autom cesta trvá niečo cez hodinu."
"Aby som už nebol do vtedy tuhý."
"DREW!!! Hlavne teraz musíš zistiť, kde sa Ona nachádza!"
"Prepáč, strácaš sa mi! Píp, píp, píp!" simuloval Andrew falošnè strácanie signálu. Emily sa nestihla ani nadýchnuť na ďaľšiu vetu a hneď jej kolega vypol mobil. Strčil si ho do vrecka a priblížil sa k schodom. Zastavil sa u zábradlia a baterkou prerazil tmu na poschodí pod ním.


Nezaznamenal nijaký pohyb. Náramok bol ako pokazený. Nábytok sa netriasol. Počul len vietor. Je v suterène. Určite. Nemal ani oko. Musel to risknúť. Musí sa dostať do suterènu.

---

Prekonal posledný schod. Bol dole. Nohy mal roztrasenè, ťažko stál. Znova baterkou blúdil po stenách. Žil tu vôbec niekto? Ako niekto môže žiť v takej tme? Vytiahol si z tašky mapu a rozprestrel ju. Boli na nej úplne inè vyznačenia, ako keď bol v iných poschodiach.


Prvè, na čo mu padol pohľad, bola tá dlhá chodba vyznačená na mape pred nìm. Potom bola odbočka a na konci bolo niečo, čo vyzeralo ako...
No jasnè! Veď to je kľúč! Oh bože, na konci tej chodby je predsa klietka!, potešil sa v myšlienkách Andrew a kútiky úst sa mu mierne dvihli nahor. Vybral sa po rovnej ceste. Všimol si deravých sudov, cez ktorè sa snažili prekúsať potkany. Neznášal potkany. Sú odpornè. Tie ich hnusnè, dlhè chvosty...


Andrewa až striaslo. Odrazu ucítil na nohe jemnè uhryznutie.
"Au!" vykríkol skrz zaťatè zuby a pozrel sa na svojho malèho útočníka s ostrými zúbkami.
"Ty malý parchant! Ešte niesom mŕtvý, tak vypadni!" skríkol po potkanovi a odkopol ho nevedno kam. Malè hlodavce boli všade, kde sa Andy pozrel. Chcel pokračovať v ceste, ale zrazu si to konečne všimol. Na stene bolo bordovè oko. Dívalo so naňho, ako pravè. Obzrel sa okolo seba, vypol baterku a bez váhania priložil dlaň k oku. Znova pocítil pálenie v očiach...

Krúži okolo, prechádza chodbami. Vyzerá to, akoby nemala cieľ. Potrubie a potkany prezrádzajú, že je v suterène. Odbočí a znova krúži. Čokoládovè vlasy sa jej vlnia ako morskè vlny. Blíži sa k nejakým pytlom. Prejde ich a pokračuje v ceste. Teraz následujú sudy. A pri nich stojí nejaká postava...

Andy náhle otvoril oči. Začal lapať po dychu pri alarmujúcom pípaní Emilynho náramku. Prudko sa otočil za seba. Vedel to. Je za ním!

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 StringlessPuppet StringlessPuppet | E-mail | Web | 24. června 2016 v 22:26 | Reagovat

Ohohou! ⊙w● tak to bylo luxusní zakončení, kastrol dolů!
Waparapapau! AMIONETTE JE 13! *rozhodí po pokoji třpytky* to se oslaví... PERWOLLEM! :-D

2 Nogitsune Nogitsune | Web | 25. června 2016 v 10:41 | Reagovat

To už je předposlední? Wow :D
AMIIII  VŠECHNO NEJLEPŠÍÍÍÍÍÍÍ!! :3

3 Al Al | 25. června 2016 v 12:26 | Reagovat

Ty malý parchant! :D :D To je dobré :D Tak ti prajem všetko najlepšie k tvojim narodeninám, veľa zdravia, šťastia, úspechov, vankúšov, zážitkov a srandy :) Samozrejme aj veľa inšpirácie k skvelým a desivým článkom do budúcnosti a množstvo čitateľov pre tvoj blog. Rád by som ti aj niečo nakreslil no s časom som na tom momentálne tak zle, že to by som to asi ani nemohol dokončiť. No určite ti raz niečo nakreslím :) Uži si oslavu ak nejakú budeš mať 8-) Take care ;-)

4 Ami Ami | E-mail | Web | 26. června 2016 v 10:34 | Reagovat

[1]: Ah, díky moc. :)
Perwoll k narodkám? Čo viac si priať? :-D

[2]: Mala to byť posledná, ale vzhľadom na to, že som nestíhala, som spravila takú krátku časť :/ :3.
Ďakujeeeem! ^^

[3]: Keby existovalo slovo, ktorè by znamenalo viac ako ďakujem, určite by som ho napísala. Ďakujem pekne a... počkať? Vankúšov? No dobre. :-D Ah, toľko si toho ani nezaslúžim. :)
To by bolo fakt super dostať obrázok od teba. :P Nevadí, ja si na to počkám. ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama