Jeff the Killer - FanFiction (2/2)

15. července 2016 v 15:18 | Ami |  OCečka a FanFikcie

Ak ste si mysleli, že som na toto zabudla, tak to nie je pravda. Ani som tento krát nebola lenivá. Toto je moja zatiaľ jediná CP FF, pretože ja nemám absolútne nijakè nápady na CreepyPastu, vzhľadom k tomu, že neviem písať desivo. Ale... ako vás už len Jeff môže vydesiť? :D
I hope you guys enjoy it! :33


Liu sa Jeffovi s hrôzou díval do jeho modrých očí. Starší brat k nemu natiahol ruku, pri čom sa Liu ešte viac stiahol.
"Neboj sa," odrazu nečakane vyšlo z jeho úst. Liu sa naňho ešte chvíľu vydesene díval, no potom ho dôverne chytil za ruku. Jeff ho vytiahol z pod postele a taktiež mu pomohol postaviť sa na nohy.
"T-ty ma nechceš z-zabiť?" spýtal sa prekvapene zelenooký Liu.
"Prepáč, len som sa zľakol, keď som ťa videl pri tom, ako sa pokúšam zabiť toho sráča Randyho. Okrem toho, nechcem zabiť nikoho z mojej rodiny, keď na to nemám dôvod. Nechcem sa znížiť na takú úroven, ako ostatný." Liu si oprášil od špinavej zeme kolená a spýtal sa: "Aký ostatný? Je viac takých, ako si ty? A čo si vlastne zač???" Jeff si z očí odfúkol čierný prameň vlasov a povedal: "Poď za mnou, ukážem ti niečo."


---

Liu následoval svojho brata hustým, neďalekým lesom. Skrz konáre prežarovali slnečnè lúče, ktorè dodávali lesu život. Bratia kráčali lesnou cestičkou počúvajúc zvuky prírody. Pod nohami im hlasno praskali konáriky, z čoho sa desili veveričky a preto behali, ako splašenè.
"Sme tu," vyhlásil Jeff Woods po pol hodine chôdze lesom. Liu sa díval na lesnú chatu, ako na zjavenie. Bola dostatočne veľká na bývanie pre rodinu, no bola dosť schatraná a preto neobytná. Čiernovlasý chlapec mávol rukou na znak, aby ho brat následoval ďalej. Otvoril borovicovè dvere, na ktorých boli hlbokè ryhy. Obaja vkročili dnu a pustili do starej chaty dennè svetlo.


Zem pokrívala hrubá vrstva prachu a na stenách bolo niekoľko pavučín, a na niektorých boli aj pavúky. Slnečnè lúče prezrádzali lietajúci prach vo vzduchu. Liu prešiel prstom po drevenom stole, na ktorom bol prach, zanechávajúc tenkú cestičku.
"Čo je to za dieru?" spýtal sa Liu a pozrel sa na Jeffa. Ten bol k nemu otočený chrbtom a zadíval sa na nástenku zavesenú na stene. Na nej bolo pripnutých niekoľko výtržkov z novín. Liu urobil pár krokov k Jeffovi a začal si čítať hrubè nadpisy: V meste mizne stále viac detí!; Deti tvrdia o záhadnom zjavení v čiernom obleku; Na fotke s deťmi na Animefeste sa nachádza záhadný vysoký muž!...


"Tomuto hovoríme Slender Mansion. Niekedy sem zájdeme pre zásoby, inač tu skapal pes," riekol Jeff. Dal si ruky do vreciek na mikine, pri čom sa stále díval na nastènku. Liu vôbec nechápal, o čom hovoril, ale nejak to neriešil.
"Vieš braček, čo je to Slender?" Liu vydal zo seba zvuk, ktorý znamenal nie.
"Slender, ako Slenderman. Asi sa teraz budeš pýtať, kto to je. Tieto výstrižky z novinových článkov z roku 2009 a mladších rokov, ti napovedia, že sa jedná o prízrak vysokej, chudej postavy. Biely muž v čiernom obleku. Bez tváre," vysvetloval Jeff. Liu sa pozrel na staršieho brata z profilu. Ten natiahol ruku k nástenke a poťukal prstom na fotku, ktorá bola tiež vystrihnutá z novín. Hnedovlasý Liu sa pozrel na čiernobielu fotku. Boli na nej deti, ktorè liezli po preliezačke. Aj keď bola fotka bezfarebná, bolo vidieť, že v okolí svieti slnko.


"Poriadne si ju obzri," oznámil mu Jeff. Liu so svojími hnedými očami si poriadne obzeral fotografiu. Odrazu zazrel niečo pod stromami. Bola to postava medzi deťmi, a toho sa zľakol.
"To je Slenderman. Vieš, čo dokáže? Keď ho raz uvidíš, bude ťa prenásledovať navždy. Budeš mať takè halucinácie, že budeš chcieť za pokoj zaplatiť najvyššou cenou. Tvojím životom! A... ja som ho raz stretol..." hovoril Jeff. Potom odkráčal od Liua a zastavil sa u toaletnèho stolíka. Pod ním bol šuplík, ktorý otvoril a vybral z neho ostrý nôž. Dýchol na špinavè zrkadlo pred ním a utrel ho rukávom na bielej mikine, aby sa v ňom lepšie videl. Mierne sa rozkročil, nadýchol sa a pomaly vydýchol. Priložil si špičku noža ku kútiku pusy a pritlačil ju tak, že mu vytiekol pramienok krvi, pri čom zasyčal.


"Č-čo to, pre Boha, robíš?" vydesil sa jeho mladší brat, keď videl, ako na stolík kvapla čerstvá krv brata.
"Chcem to spraviť už dlhšiu dobu. Chcem vyzerať desivejšie. Ako niekto, kto si dokázal vyrezať kútiky úst," odpovedal Jeffrey. Liu sa otočil za seba a zadíval sa smerom k dokorán otvoreným dverám, ale v skutočnosti hľadel na oranžovè, zapadajúce slnko. Obloha bola oranžovo-ružová, nebo bolo bez jedinèho oblaku. Vyzeralo to, že dnešná noc bude čistá. Jeff sa medzitým pokúšal dokončiť svoj prvý rez na svojej tvári, no vzhľadom na veľkú bolesť mu to šlo pomaly. Keď bol v polovici svojho plánovanèho rezu, musel zastaviť, lebo bolesť začala byť čím ďalej, tým pálivejšia. Hryzol si do pästi, aby nevykríkol.


Liu sa opäť pozrel na Jeffa s otázkou: "A čo tým vôbec dokážeš, keď budeš desivejšý? Čo potom povieš rodičom?"
"Oni aj tak nás takmer nikdy nevidia. Stále sú v práci. Od skorèho ráno, do neskorèho večera. Okrem toho, nemusia o tom vedieť vôbec nič! A teraz ti odpoviem na ďaľšiu otázku..." odpovedal Jeff, opäť vzal do ruky nôž a začal rezať. Aj cez veľkú bolesť rozprával ďalej: "Randy ma znova provokoval. Dnes, keď som prišiel do triedy, som mu povedal, že ho zabijem. A on vieš, ako reagoval???!!!" Jeff odrazu pri poslednej vete tak zhysteričil, že sa mu vyšmykla ruka, v ktorej držal nôž, a rezol sa niekoľko centimetrov od ucha, pri čom ticho vykríkol.
"Neviem," riekol Liu.
"Vysmial sa mi!!! To znamená, že nevyzerám na to, že by som bol jeho hrozba! Preto som spravil ten požiar, aby nikto nemusel byť zbytočne svedkom jeho popravy. Aj keď ty si ním bol," povedal Jeffrey a špičku noža si priložil k druhèmu kútiku a začal znova pomaly rezať.


Druhý rez mu šiel už bez menších bolestí. Keď po pár minútach bol hotový, zobral z toaletnèho stolíka nejakè servítky a utieral si tečúcu krv, pri čom biele servítky rýchlo premokali. Utrel aj stolík, aj keď vedel, že krv nepôjde zmyť. Vyhodil ich na zem a nôž si zastrčil za opasok.
"V iných mestách sú podobnè decká, ako ja. Niektorý vraždia z vášne, čiže bez dôvodne. Niektorý z pomsty, a to sa už viaže na ich krutè detstvo. Alebo sú ešte taký, ktorý stretli Slendermana. Ako ja. Samozrejme, vrahom som sa stať vôbec nemusel, ale... chcel som od života viac."
"A teraz si spokojný?" Liu ho nevedel pochopiť.


Jeff odkráčal k dverám a postavil sa medzi nich, čím bránil mesačnèmu svetlu sa dostať do Slender Mansion. Slnko už zapadlo a obloha bola tmavo-modrá. Les osvetloval polmesiac a malè, žiarivè hviezdy. Modrooký Jeff bol k bratovi otočený chrbtom.
"Áno, som. A teraz by som rád šiel."
"Máš pravdu, na dnes je toho priveľa. Pôjdeme domov a..."
"...Ale ja nejdem domov. Idem svojou cestou," opravil Jeff Liua z omylu. Ten zostal šokovaný. Jeff k nemu otočil hlavu s ponukou: "Ak chceš, môžeš ísť so mnou." Liu chvíľu zostal stáť na mieste, no potom odkývol.
"Prepáč Jeff, ale nedokážem žiť, ako ty. Nedokážem byť, ako ty." Jeff znova otočil hlavu k lesu, pri čom jemne pokyvkával hlavou.
"Chápem to," riekol, "Tak teda potom rodičom, prosím, povedz, že som sa po škole nevrátil domov. Že si ma po škole vôbec nevidel." Po týchto slovách sa Jeffrey Woods vybral do tmavèho lesa a stratil sa medzi stromami...

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lady de Vampire Victoria Lady de Vampire Victoria | Web | 15. července 2016 v 21:25 | Reagovat

nádhera ;-)

2 Missariel Missariel | Web | 16. července 2016 v 15:43 | Reagovat

Paráááááda!

3 ScratchThem ScratchThem | E-mail | Web | 16. července 2016 v 18:19 | Reagovat

Twl Ami, ty jsi tak ženiální!

4 StringlessPuppet StringlessPuppet | E-mail | Web | 16. července 2016 v 19:29 | Reagovat

Wžuuuuuuuwhaaaaau! ⊙.○

5 Ami Ami | E-mail | Web | 19. července 2016 v 19:40 | Reagovat

[1]: [2]: [3]: [4]: Ďakujem! Ste milí! ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama