Rozprávky na dobrú noc

12. července 2016 v 23:20 | Ami |  Creepy things
Tak mi v tejto komunite vieme, čo sú pravè "rozprávky na dobrú noc", však že? Možno aj vám, keď ste boli malí, rodičia čítali rozprávky. Nijaká krv, nijakè veľkè násilie, nijaká dávka sexu. Len tie milučkè (väčšinou) Disneyovky. Ako napríklad Snehulienka a sedem trpazlíkov, Popoluška, Ariel... Lenže nejaký čas nebol povedaný jeden fakt. Tieto rozprávky boli napísanè tak, aby boli ponaučením pre ľudí (a aj deti). Neskôr ich ale prepísali do verzií, ktorè poznáme dnes v 21. storočí. Naši (pra)starý rodičia možno budú poznať pôvodnú verziu týchto rozprávok. Poďme sa pozrieť na šesticu najznámejších, detských rozprávok a ich pôvod:



Popoluška


Prepísaná verzia: Poznáme to. Popoluške zomrela matka, a tak sa jej otec znova oženil. Jej macocha bola zlá, a k tomu mala 2 rozmaznanè dcèry. Dobrá a trpezlivá Popoluška celè dni len upratovala, varila... no proste v skratke až jednèho dňa šla na ples a tam sa do nej jedinej princ zamiloval. Keď chcela z plesu utiecť, stratila črievičku, podľa ktorej ju princ vystopoval, pretože ona jediná mala v kráľovstve takú nôžku ako Barbie. A žili spolu šťastne, až kým nepomreli!

Pôvodná verzia: No, tak tuto už Popoluška takè chúďatko nebude. Svoju matku zavraždila. Ale už viackrát nevraždila, vzhľadom k tomu, že sa potom jej fotrík oženil s tou zlou macochou. Asi si to rozmyslela... Keď princ v tejto verziì prehľadal celú Európu kvôli tomu, aby našiel svoju milú, macocha prikázala svojim dvom dcèram, aby si vyrezali prsty na nohách a päty, kvôli tomu, aby sa im zmestili nohy do črievičky. Ony však odmietali. Aj vtedy, keď im matka povedala, že sa kvôli tomu budú mať dobre, len nech to spravia. Keď však videla, že dcèry nechcú spolupracovať, zobrala nôž a spravila to za nich. Črievička pasovala teda obom, a tak si ich princ zobral do zámku. My v prepísanej časti poznáme holuby, ako zbierajú strukoviny, zatiaľ čo Popoluška ide na ples. Tu im ale holuby vlietnu do paláca a vyďobú im oči. Sestry zostanú dokonca života slepè, zaťiaľ čo Popoluška šťastne žije v prepychu spolu s princom. Tomu sa hovorí šťastný koniec. :)

Ponaučenie: Z každej tejto brutálnej rozprávky má výjsť ponaučenie, kvôli čomu sa aj preto ľuďia v tých časoch správali lepšie. Z tohto sa celkom ťažko berie ponaučenie, ale... Nezabíjajte radšej svoje matky!



Šípková Ruženka


Prepísaná verzia: Kráľovi a kráľovnej sa narodí dcèra, ktorú pomenujú Ruženka. Príde 12 dobrých sudičiek jej dať rôzne dary typu: Aby bola krásna, dobrá a takè blbosti. Prišla aj 13., neopozvaná, zlá sudička. Tá ju zakliala, že ak sa pichne o niečo ostrè, zaspí na veky a s ňou celè kráľovstvo. Roky ubiehali a zatiaľ stihli z celèho kráľovstva spáliť všetky ostrè predmety. No jednèho dňa Ruženka vyliezla na najvyššiu vežu v hrade a tam našla starenku (to bolá zlá sudička) pri kolovrátku. Pichla sa oň a zaspala na dlhè roky, spolu s kráľovstvom, ktorè zarástlo ružami s ostrými tŕňmi. Po 100 rokoch prišiel princ, ktorý ju pobozkal a prebudil ju, pri čom zostala aj po rokoch mladá a krásna. Oženil sa s ňou a žili šťastne, až kým sa nerozviedli neumreli!

Pôvodná verzia: Na miesto princa však v skutočnosti prišiel už ženatý kráľ. A nezdržal sa iba pri bozku... Jednoducho ju znásilnil. Princezná sa však hneď na to nezobudila, ale až po 9 mesiacoch, keď práve rodila dvojičky. Zamilovala sa do svojho záchrancu a presťahovala sa k nemu na hrad. Jeho žena len žiarlila a dala Ruženkinè deti kuchárovi, aby ich uvaril. Blondínku chcela upáliť. Nakoniec kráľ svoju ženu upálil a s Ruženkou žili šťastne.

Ponaučenie: Nežiarlite, je to zlá vlastnosť a k tomu môžete na to doplatiť!



Janko a Marienka


Prepísaná verzia: Jankovi a Marienke ochorie matka, a tak idú do lesa pre ňu nazbierať nejakè drobnè ovocie (asi čučoriedky či čo). Lenže zablúdia, a tak nevedia cestu späť. Keď zapadne slnko, nájdu perníkovú chalúpku, do ktorej sa hneď pustia. V tom ich ale zastaví zlá ježibaba. Pozve ich k sebe domov a pohostí. Marienku zamestná v domácich prácach a Janka sa snaží prekŕmiť sladkosťami, aby ho mohla hodiť do pece a zjesť. V tom jej ale Marienka zabráni a spolu s bratom ju upečú v jej vlastnej peci. Zoberú perník a pôjdu šťastne domov.

Pôvodná verzia: Ich otec sa ožení s ich novou macochou. A ten skáče tak, ako ona píska. Raz ho prinúti deti nechať v lese samotnè. Sú 2 pokračovania:
- Otec sa vráti domov.
- Sám sa v lese stratí a zožerie ho divá zver.
Janko a Marienka nájdu perníkovú chalúpku, z ktorej začnú jesť. Ale nie na dlho, pretože ich v tom zastaví zlá, škaredá, stará, smradľavá, vráskavá, kanibalská ježibaba. Marienku zamestná ako žienku domácu a Janíčka pekne vykŕmi. Marienka ho nestihne zachrániť, a tak ho upečie ako prasiatko v peci a zožerie. Malá Marienka po čase umrie prepracovaním. Ježibaba ju zožerie (možno aj okorení) taktiež.

Ponaučenie: Kto druhèmu pec hreje, sám do nej spadne!



Malá morská víla


Prepìsaná verzia: Mála morská víla Ariel zachráni topiacèho sa princa a vynesie ho na breh. Tam ho prevezme ľudská princezná a princ si myslí, že ho práve ona zachránila. Ariel sa doňho tiež zamiluje, a tak sa chce dostať na breh. Pôjde za podmorskou čarodejnicou, ktorú poprosí o to, aby jej plutvu vymenila za ľudskè nohy. Niečo to však stojí. Čarodejka jej krásný hlas uväzní v mušli. Okrem toho sa do nej princ musí zamilovať, inak sa premení na "dcèru vzduchu". Ariel sa dostane k princovmu zámku a tam sa ho snaží zbaliť. Princ sa však aj tak ožení s jeho "záchrankyňou". Vyzerá to, že Ariel je so životom v koncoch. Čarodejnica však spraví výnimku a dá jej podmienku, že ak prestane milovať princa a zabodne mu nôž do srdca, tak prežije. Morská víla to však nedokáže a na miesto toho ho pobozká spiacèho pri jeho novomanželke. Ariel nezomrie, no premení sa na sľúbenú dcèru vzduchu.

Pôvodná verzia: Čarodejnica jednoducho odreže Ariel jazyk za ľudskè nohy. No ani tie nie sú najlepšie. Pri každom kroku má bolesti, pocit, akoby sa jej do nich zapichovali ostrè ihly. Aj tak je schopná sa pre princa obetovať a tancovať preňho dňom i nocou. Princovi sa to páči, no aj tak si zoberie princeznú, o ktorej si myslí, že je jeho záchrankyňa. Ariel svojou veľkou láskou k princovi sa aj tak znova obetuje a premení sa na morskú penu. A nie, už nikdy neožije...

Ponaučenie: Chlapovi sa proste žena neovďačí!



Červená Čiapočka


Prepísaná verzia: Naša Červená Čiapočka sa vyberie navštíviť starú mamu. Musí si to však nasmerovať k lesu, aby sa k nej dostala. Vlk ju uvidí a spýta sa jej, kam ide. Keď mu odpovie, vlk si to nasmeruje rovno k babkinmu domu, kde starenku zje. Potom tam príde 'Karkulka' a uvidí babku ležať v posteli. Je však na nej niečo divnè a tak sa začne známy dialóg:
"Stará mama, a prečo máš takè veľkè uši?"
"Aby som ťa lepšie počula!"
"A prečo máš takè veľkè oči?"
"Aby som ťa lepšie videla!"
"A-a prečo máš takè veľkè zuby?"
"ABY SOM ŤA MOHLA ZJESŤ!!!"
A po tomto ju vlk zožerie. Do babičkinho domu príde horár, ktorý fakeovej pažravej babičke rozpára brucho a tým zachráni pravú babku aj s vnučkou. Koniec dobrý, všetko dobrè!

Pôvodná verzia: Vlk zožerie babičku a Karkulku. Nijaký horár nikdy neprišiel a ani nepríde, vlková desiata sa pekne rozloží v žalúdku.

Ponaučenie: Tento príbeh bol vymyslený preto, aby sa rozprával malím dievčatkám, ktorè dôverovali cudzím ľuďom/mužom. Vlk mal len predstavovať nebezpečnèho pedofila. Dokonca sa kedysi hovorilo žene, ktorú znásilnili, že "stretla vlka". NIKDY neverte cudzím ľuďom, deti!



Modrofúz


Prepísaná verzia: Žil raz jeden muž, ktorý mal úplne všetko, na čo si zmyslel. Mal aj fúzy modrej farby, a preto si aj vyslúžil meno Modrofúz. No len ženu nemal. Jeho susedka mala 2 krásne dcèry. Chcel si jednu z nich vziať za ženu, no ani jedna z krásnych dcèr si ho vziať nechcela. Pretože bol škaredý, mal modrú bradu, a okrem toho bol už viac krát ženatý. A jeho ženy sa vždy nejako záhadne stratili. Raz si ho ale jedna z tých dcèr vzala, pretože zistila, že nie je až taký hrozný. Po svadbe sa k nemu odsťahovala a on jej dal 12 kľúčov od 12 komnát, ktorè mohla kedykoľvek voľne navštevovať. Ale pri symbolickom 13. kľúči k 13. komnate ju upozornil, aby do nej nešla za žiadných okolností. Modrofúz bol často mimo svojho domu, a tak si jeho žena robila prehliadky domu a mala aj nejakè návštevy. Jednèho dňa však neodolala a predsa použila 13. kľúč. Nakukla do komnaty, lenže tam bola tma. Keď zapla svetlo, zhrozila sa, pretože sa tam nachádzali všetky stratenè ženy Modrofúza. A všetky mŕtve a zohavenè! Kľúč jej padol do kaluže krvi a tá nešla zmyť. Keď Modrofúz prišiel domov skôr a uvidel ten krvavý kľúč, hneď mal vyrátanè 2 a 2. Chcel svoju ženu zabiť, lenže v tom prišli jej bratia, Modrofúza zabili a ju zachránili. Ona po ňom všetko bohactvo zdedila. Zazvonil zvonec, a rozprávky je koniec!

Pôvodná verzia: Vlastne sa dej rozprávky zachoval, až na to, že... v skutočnosti nijaký bratia nikdy neprišli.

Ponaučenie: Nebuď zvedavá, budeš skoro mŕtva!



A teraz deti je už čas ísť spinkať! Dobrú nocku a sladkè nočnè mory! ★★★


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 StringlessPuppet StringlessPuppet | E-mail | Web | 13. července 2016 v 8:03 | Reagovat

*sedí v krabici zabalená do peřiny* jeee! To bylo tak hezkyyy! ⊙u○ *tleská*

Je až k nevíře, jak moc se pohádky pro děti mění jen proto, aby nebyly pro ty malé uřvané a rozmazlené spratky moc "brutalní"... stejně se dnešní předškoláci nedívaj na nic jinýho, než na  horory a další krváky a jedna mrtvá, rozřezaná Disney princezna by jim až tak moc neuškodila! *le výchova by Stringless*
...nemohla bys udělat i trochu víc? Vím o  i dalších brutálně předělaných pohádkách, které by stály za to sem napsat!

2 Missariel Missariel | Web | 13. července 2016 v 10:54 | Reagovat

Dobrý pohádky, to se mi líbí, parádní morbidky...

3 I am Jane I am Jane | Web | 13. července 2016 v 18:08 | Reagovat

Já mám ráda pohádky i v dospělosti ;-) nejradši mám Krásku a zvíře :-P .

4 Nogitsune Nogitsune | Web | 13. července 2016 v 21:33 | Reagovat

Když na to narazím, často si čtu o původech pohádek :D Je přece kravina, aby všechno končilo dobře, hlavně když byly sepsány v takové době...
Ještě si pamatuju, že sem tam, jak jsem byla menší, tak mi něco málo z těchto verzí bylo převyprávěno, akorát něco bylo vynecháno :D
Jsem za tento článek moc ráda ^^

5 Al Al | 14. července 2016 v 0:31 | Reagovat

My máme tiež celkom slušnú dávku starej dobrej hororovej brutality v rozprávkach od Dobšinského (minimálne v tej verzii ktorú mám ja, neviem čo je v novších vydaniach) Odrezané končatiny, otravy, zmrzačenie, kanibalizmus a tak podobne. No zmyslom rozprávok bolo vždy podprahovo naučiť deti také tie základné skúsenosti. Ako napríklad: Nelezte v noci sami do lesa, vyhýbajte sa divým zvieratám a divným ľuďom, všetko na svete vás chce zabiť alebo zjesť a vláda ti špehuje Facebook :D :D Každopádne skvelá malá analýza rozprávok. Prihodil by som aj Snehovú kráľovnú od Andersena, ktorá síce v pôvodnej verzii nie je veľmi strašidelná ani brutálna, no je dosť tragická a je tam kvet, ktorý keď vyrastie povie Gerte že pod zemou videl všetkých mŕtvych čo kedy zomreli a to je celkom zaujímavá strašidelná myšlienka. 8-) :D  Pôvod slov a názvov je tiež často dosť zaujímavý ;-)

6 Ami Ami | E-mail | Web | 14. července 2016 v 14:02 | Reagovat

[1]: Díky moc. :3
To je pravda, no skôr by som povedala, že dnešnè deti tohto storočia sa boja aj týchto prerobených verzií a preto si rodičia tých malích zmetkov musia vymýšľať ešte mierumilovnejšie verzie.
"Ako to, že vlk chcel zjesť chúďatko Karkulku? To je krutè!"
"Oh, to je desivè, že sa Janíčko a Marienka stratili v tom tmavom lese!"
Vlastná skúsenosť. Otrava. XD Asi aj ty si presne ako ja už v malom veku pozerala horory, čo? :-D (Síce ja zo začiatku len ľahkè, ale tie ma po čase začali nudiť). Jednoducho tie deti sa takýmto spôsobom nikdy nenaučia, čo je to život.
Plánujem aj druhý článok, kde by bolo viac rozprávok (Zlatovláska, Snehulienka...), no nechcela som dať všetko do jednèho článku, aby to nebolo takè krátke. ;)

[2]: Muhehe, takè máme radi. :-D

[3]: Ja tiež mám rada rozprávky, no už len v pôvodnej verzií. Ale ak Krásku a Zviera mám v zásobe. :-D

[4]: Je blbosť, aby všetko končilo dobre, keď v živote to tak väčšiniu nie je. Ale chápem, že rodičia sa snažia malím deťom nasadiť rúžovè okuliare, aby aspoň detstvo mali peknè. No, v tomto prípade som (znova) rada za tento internetový svet, keďže som sa pravý ciel rozprávok zistila až takým malým stalkovaním... :-D Inač by som sa na to niekedy mohla spýtať svojej prababky... hihi, teším sa, dúfam, že to bude aj nejakè plus pre druhý článok. ;)
A ďakujem!

[5]: Tak ja mám doma knihu rozprávok Pavla Dobšinskèho, a to je taká... NUDAAAAAAAA! (Slabè slovo). Hah, to s tým Facebookom je naj. :-D Dneska sa ale v škôlkách učí, (ale aj na hodine slovenskèho jazyka/literatúri), že rozprávka sa má písať tak, aby mala vždy dobrý koniec. To je základ rozprávky. Ale vzhľadom na to, že dneska sa už takè rozprávky deťom nehovoria, tak by sme toto tiež mohli zaradiť do CreepyPasty, pretože sa to šíri už len cez internet a... je to dostatočne morbidnè. :D
Ako som už povedala, môžem spraviť aj druhý článok. ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama