Is it just a nightmare? (1/2) | UnderTale FanFiction

17. března 2017 v 19:43 | Ami |  OCečka a FanFikcie
Ospravedlňujem sa, že dlhšie nič nebolo, ale nastali nejaké tie komplikácie. :P ^^"

Mimochodom, toto je "kratšia" FanFikcia na hru Undertale. Mala to byť jednorázovka, ale blog.cz mi nechcel akceptovať článok s vyše 40 000 znakmi a tak som to musela rozdeliť na dve časti. Takže ďaľšia časť bude nabudúce. ;) Ale aj tak dúfam, že sa vám bude páčiť. ^^

Použité obrázky (len v tejto časti, idú po porade):



Keď spíme, náš mozog hromadí výtržky z nášho života (miesta, osoby, činnosti) a tvorí z nich príbehy. To sú sny. Niekedy však máme aj zlé sny, teda nočné mory.
A čo Sansove nočné mory? Sú to vážne len zlé sny, alebo sú omnoho viac než len to?


Ako bežne som kráčal sám Snowdinským zasneženým lesom. Ruky vo vreckách, zvesené ramená, sklopený zrak a pomalá chôdza. Presne to znázorňovalo moju náladu. Moje kroky zanechávali na snehu jasné stopy. Pod každým krokom zavŕzgal sneh. To bol jediný zvuk, ktorý som počul. Široko ďaleko bolo len ticho. Biely sneh a ticho. Ale odrazu som počul, akoby sa moje kroky zdvojili. Zastavil som sa. Zbystrel som sluch a zrak a pozrel som sa pred seba. Nikto. Obzrel som sa za seba. Nikto. Obzrel som sa späť a... Videl som človeka. Bolo to dievča v modrom svetri s dvomi rúžovými pruhmi. Už dlho k nám do podzemia nepadol nejaký človek. Mal by som ju asi milo privítať, vyzerá vystrašene. Aj keď musím risknúť aj to, aby sa ma nezľakla. Predsa len, som kostlivec...


Nahodil som široký, priateľský úsmev a vybral som sa za ňou. Ale v polke cesty som sa zastavil. Niečo mi napadlo. Vytiahol som ruky von z vreciek a spolu s nimi som vytiahol aj prdiaci vankúšik. Starý vtip, no podľa mňa nikdy neomrzí. Nastavil som si ho na ruku a opäť som si dal ruky do vreciek. No keď som sa chcel vybrať za ňou, zistil som, že už ona sama prikráčala ku mne. Má peknú a milú tvár, asi zo mňa nemá strach.

"Ahoj človek, vítaj u nás. Ja som Sans, ako sa voláš ty?" prihovoril som sa jej.

"J-ja som Frisk," odpovedala s mierne roztraseným hlasom.

"Mňa sa báť nemusíš. Na znak dôvery mi podaj ruku," vyzval som ju a vystrel som pred ňu ruku. Asi to, čo teraz spravím bude odporné, ale aj tak...


Podala mi ruku. Hneď na to sa ozval zvuk prdu. Neovládol som sa a začal som sa smiať. Zdá sa mi to, alebo počujem aj jej smiech? Nie, naozaj sa smeje. Jej smiech je tak úprimný, taký ten, čo vychádza priamo zo srdca. Som rád, že sa niekomu páči môj humor, môj brat ho priam neznáša. Aspoň sa tak tvári.

"Aký hlúpy vtip," ozvalo sa odniekiaľ znechutene. Prestal som sa smiať a Frisk tiež. Bol to ďaľší dievčenský hlas, ale bol o dosť nepríjemnejší narozdiel od Friskinho. Z jedného stromu sa odrazu vynorilo ďaľšie ľudské dievča. Mala rovnako ako Frisk krátke hnedé vlasy. Mala však bledšiu pleť a rúžové líca. Na sebe mala zelený sveter so žltým pruhom.

"Ah, ahoj Frisk!" vykríkla a blížila sa k nám. Nevyzerala priateľsky. Pre istotu som radšej vytiahol ruky z vreciek, aby som bol pripravený, keby jedného z nás chcela napadnúť.

"Poznáme sa?" spýtala sa prekvapene Frisk.

"Samozrejme... SI PREDSA MOJE TELO!" šialene vykríkla a rozbehla sa za Frisk. Postavil som sa rýchlo medzi ňu a Frisk, ale stalo sa niečo, na čo som nebol pripravený. Prešla cezomňa, ako keby bola hologram a skočila na Frisk. Alebo lepšie povedané do Frisk. Dostala sa do jej tela.

"F-Frisk? Si v poriadku?" spýtal som sa a chcel som sa jej dotknúť, ale keď sa ku mne otočila, stuhol som od strachu. Jej oči a ústa boli čierne a vytekalo z nich niečo čierne. Ústa mala v šialenom úsmeve.

"Áno Sans? Vyzeráš vydesene," ďiabolsky sa zasmiala. Odrazu sa v jej ruke objavil nôž a zabodla mi ho do hrudného koša. Cítil som, ako prenikol cez moje kosti a dostal sa až k mojej duši, ktorá bez pochybne praskla. Život zo mňa vyprchol v jednej sekunde...

---

Prudko som sa posadil a lapal som po dychu. Z čela som si utrel studený pot. Chvíľu som sa musel obzrieť okolo seba, aby som uveril tomu, že ležím v svojej posteli v svojej izbe a v svojom dome. Pozrel som sa pod svoje pyžamové tričko, aby som zistil, či som v poriadku. Nemal som ani škriabanec. Uľavilo sa mi. Vyskočil som z postele a obul som si svoje obľubené ružové papuče. Pri papučiach bola tá výhoda, že som sa nemusel pri nich namáhať s obutím, napríklad som si nemusel viazať šnúrky alebo babrať sa s obúvakom, jednoducho som do nich strčil nohy. Prezliekol som sa do čiernych teplákov, bieleho trička a modrej mikiny. Pod mikinu som si skryl fľašku kečupu a zapol som sa až po krk.


Zívol som si a unavene odkráčal do kuchyne. Presne ako som si myslel. Môj mladší brat Papyrus tam už pripravoval raňajky.

Keď si ma všimol, prekvapene ma pozdravil: "Dobré ráno, Sans. Ty už si hore? Veď je len desať hodín ráno. A ty zvykneš vstávať takmer o dvanástej!"

"Sup, bro. Heh, trochu som si privstal," zasmial som sa a sadol som si za stôl.

Papyrus mi položil na stôl raňajky a ďalej pokračoval v rozhovore: "Počul som ako si vstal. Vykríkol si na celý dom."

"Uh, to ma mrzí," povedal som a zahrýzol som sa do palacinky. Niečo jej chýba. Vytiahol som z mikiny kečup a nalial som ho do palacinky. Zroloval som ju a opäť sa do nej zahryzol. To už chutí lepšie.

"Sans, buď ku mne úprimný. Čo sa deje?" nenechal ma Papyrus sa v kľude naraňajkovať. Je pravda, že on mi vždy povie, keď sa niečo deje, ale ja o tom nerád hovorím. Aj tak všetci nadtým vždy mávnu rukou a nikto sa nesnaží so mnou súcitiť. Aj keď uznávam, že depresívne reči nikto nepočúva rád.

"Tak dobre," nechal som sa prehovoriť, "Mal som len nočnú moru, nič viac."

"O čom bola?" ďalej vyzvedal brat. Prevrátil som očami.

"Prišiel človek. Teda až dvaja. Ale tá jedna bola ako... Démon. A prevtelila sa do tej druhej. A... Zabila ma."

"Strašné," otriaslo ho, "Nyeh, ale neboj, to by som nedopustil. Ale nebolo by zlé, keby konečne prišiel človek. Dnes pôjdem k mostu, skontrolujem, či nepríde nejaký človek."

"Fajn, ale so mnou nepočítaj. Idem ku Grillbymu, vrátim sa večer."

"Vidím, že je to tvoj dobrý priateľ, keď k nemu chodíš aj po rokoch."

"Heh, to je. Rozumie mi. Je to fakt dobrý priateľ," žmurkol som, "A je v tom aj tá výhoda, že dostávam pitie za polovičnú cenu."

---

Otvoril som mohutné dvere a vstúpil som do reštaurácie. Bola to reštaurácia môjho dobrého známeho, Grillbyho. Kedysi som k nemu chodieval každý deň na dve hodiny, no odkedy sa priatelím aj s Undyne, Alphys, Mettaton a manželmi Dreemurrovcami, mám naňho menej času, tak k nemu chodím len raz do týždňa, ale za to na celý deň. Vždy si máme skrátka čo povedať.

Sadol som si na barovú stoličku k baru. Práve k miestu, kde bola ceduľka 'Rezervované'. Dobre som vedel, že to miesto drží mne. Grillby tam necháva tú ceduľku preto, aby mi to tam nikto neobsadil a aby sa to tam udržalo čisté pre mňa. Je to jednoducho kamoš.

"Ahoj, Sans!" pozdravil ma vysoký, ohnivý muž s horiacou tvárou a okuliarmi na nose. Mal barmanské oblečenie a práve čistil nejaký pohár.

"Sup, Grillby," odzdravil som ho.

"Tak čo, to čo vždy?"

"To si píš." Po mojich slovách otvoril chladiaci box s pivami. Jedna fľaška bola červená.

Zobral ju do ruky a položil ju predomňa so slovami: "Tak, jeden vychladený kečup. Pozor, vylepšená chuť, limitovaná edícia!"

"Dík Grillby," otvoril som fľašku a napil som sa, "Je to výborné. To som potreboval."

---

"...A potom som sa spýtal Mettatona prečo chce byť muž, a on na to 'No pretože som!' a ja na to 'Však nosíš sukne a šaty' a on na to 'To je dnešná móda, tomu ty nerozumieš!' a Undyne prišla a povedala mi 'Nechaj JU'." Grillby sa rozosmial, keď som mu hovoril môj zážitok z minulého týždňa.

"Haha, starý dobrý Mettaton," zasmial sa Grillby, "Pamätáš si, keď bola kríza? A ja som s Muffet bojoval o zákazníkov? No tak Mettaton mal na to hneď svoj názor - 'Proste sa s ňou vyspi a nechá ťa vyhrať'." Nahlas som sa rozosmial.

"Počkaj, to ešte na tom nebolo to najhoršie," pokračoval Grillby, "Ja som namietol, že má predsa osem nôh. A Mettaton si to hneď vyrátal a povedal 'Rovná sa šesť vagín'."

Vybuchol som do ešte hlasnejšieho smiechu. Určite ma musela počuť celá reštaurácia, ale konečne som mal úsmev na tvári. Neviem prečo, ale tá nočná mora ma celkom dostala. Bolo to tak reálne, až som mal pocit, že je to ozajstné. Pozrel som sa na množstvo, čo som dnes vypil. Predomnou stálo päť prázdnych fliaš kečupu. Uh, to som prehnal. Ešte som si ich dokonca nechal zriediť s vodkou... Ah, už viem, prečo sa mi tak krúti hlava. Na dnes mám dosť.

"Ospravedlň ma Sans, mám nového zákazníka. Hneď som tu," povedal Grillby.

"V pohode, nebudem ťa zdržiavať, radšej už pôjdem."

"Sansy, ty ma predsa nikdy nezdržiavaš a to veľmi dobre vieš. Dvere sú tu pre teba vždy otvorené."

"Vďaka. Zatiaľ sa maj," rozlúčil som sa a zaplatil som. Vyskočil som z vysokej barovej stoličky. Fuha, mal som čo robiť, aby som neskončil na zemi. Dosť som sa potácal, fakt som to dnes prehnal. Odišiel som z reštaurácie.

Vonku už bolo prítmie a ja som sa potácal zo strany na stranu. Udiera mi to do hlavy, niet sa čo čudovať. No nič, prídem domov a hneď pôjdem spať, musím to skrátka vyspať. Snáď to Papyrus nezistí, nahneval by sa. Ale má to niečo do seba. Mal som dobrú náladu. Začal som si hmkať. Najprv lenivo, potom veselo. Potom som pridal k melódií aj text. Nikdy nespievam, nemám to rád, ale mal som na to náladu. Bol to text toho, čo som proste videl okolo seba.

"Ooooh, biele stromy. Ooooh, biely sneh. Čo to tam leží červené? Oooooh, že by kečup?" spieval som. Vybuchol som do hlasného smiechu. Priblížil som sa k červenej veci, ktorá priam kričala z bieleho snehu. Bola to... Látka? Bola to šatka. Heh, zaujímavé, presne takú nosí aj Papyrus... Preboha! Veď to bola jeho šatka! Ale on si ju nikdy nedáva dole! Dobrú náladu vystriedal strach. Červenú šatku som vzal do rúk. Áno, bola naozaj jeho.


"P-Papyrus?!" začala ma chytať panika. Hysteričil som. Z toľkého šoku som hneď aj vytriezvel.

"PAPYRUUUUUS! KDE SIIII?! Ak je to hra, prosím, ukáž sa! Á-áno, je to vtipné, tak už prosím vylez!" vykrikoval som po celom okolí. Do očí sa mi hrnuli slzy.

"Uuuh, asi ju len stratil, keď šiel k mostu, inak je určite teraz doma a čaká na mňa, živý a zdravý, heheh," upokojoval som sa nahlas, aby som tomu sám uveril. No keď som videl ďalšiu vec na snehu, ktorú som si doteraz nevšimol, zničilo to všetky moje nádeje.

Bolo to roztrhané oblečenie môjho brata...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Will Will | 17. března 2017 v 20:10 | Reagovat

Ja som posadnutá genocídou v Undertale xD a toto je na to perfektné :D Teším sa na ďaľšiu časť a ináč máš to super napísané. Najviac sa mi páčil ten koniec =)

2 Yolandi Yolandi | E-mail | Web | 17. března 2017 v 22:00 | Reagovat

To čo je za koniec? To mám zaspať? :D

3 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 18. března 2017 v 16:30 | Reagovat

Kraufiry-rauak! To není dobré tohleto!
Wait, já to nechápu! Je Frisk on či ona, nebo ono, nebo co to vlastně je! Já jsom zmatená! *sedne si na podlahu a smutně kouká před sebe*

4 Will Will | 19. března 2017 v 10:52 | Reagovat

[3]: Ehm..*nastaví učiteľský postoj* Frisk sú oni. Sú bezpohlavní. To, že sa Ami rozhodla aby boli dievča ja nepochopím ale dúfam že som trochu pomohla? *ide si sadnúť na svoju časť podlahy do kútu a pozerá pred seba*

5 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 19. března 2017 v 11:01 | Reagovat

[4]: *zatleská a začne se ji klanět* ó děkuji Vám, děkuji! ...asi bych si měla o Undertale něco nastudovat... *sáhne do krabice, vytáhne z ní kastrol a položí před sebe dvě misky* Oveši?

6 Will Will | 19. března 2017 v 15:51 | Reagovat

[5]: Nemáš zač *premýšľa ako sa jej vôbec podarilo niekomu pomôcť* no ale tak ja už musím ísť. Idem piť citronku, veľa šťastia s učením.

7 sugr sugr | E-mail | Web | 19. března 2017 v 17:44 | Reagovat

Palačinka s kečupem. :-)
Děkuji ti za tvůj komentář na mém blogu. ;-)

8 Fredy Kruger Fredy Kruger | 20. března 2017 v 22:56 | Reagovat

" Keď kráčel som hlbokým  lesom,

... tu zjistím :  Jááá... neviem kdě  som !!!

Už týždeň  sa  tady  prechádzím
a neviem, kdě vuobec  sa  nachádzím !!

Kurwa !  ...už aby  ma našli,
lebo  si hodím snad  mašli !!"

Jožkka  Šukk  bloudí v tmě, ve mrazu
nemůže nalézti provazu !!

" Tu kořínky !! "
... muž provaz z nich uplétá ....
" Který strom ??? ...tam jedle !!. ... támhleta !!
... a skočím !  se na všechno vyprdím !!"

... z kořínků  provaz jest chatrný,
praménky  všecky  se přetrhly !!

... muž v lese , dál běhá  jak potrhlý !!

9 Ami Ami | E-mail | Web | 23. března 2017 v 20:25 | Reagovat

[1]: Ja viem. XD *zfialovie* Hehe, ďakujem, love you! ^^ To som si s tým koncom mohla myslieť... xD

[2]: Omg neviem čo na to povedať, ďakujem! :3333333

[3]: Muheh. :3
Willie ti to vysvetlila. XD

[6]: CITRONKAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA. XDDDDDD

[7]: Proste keď je niekto maniak na kečup. XD
Nemáš zač, aj viackrát. :3

[8]: Neviem čo to je, ale komentáre sú na niečo iné.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama