Royal Soul Tale | prolog

17. května 2017 v 19:22 | Ami |  Royal Soul Tale
Konečne som sa odhodlala vydať prolog. ^_^ Popravde sa bojím na ohlasy. XD Alebo či to vôbec bude niekto čítať. Ok, uznávam, že prolog môže byť nudný (, ale ak budem pokračovať, bude to lepšie, mám toho veľa pripraveného. Toto je vlastne fanfikcia na hru Undertale. Alebo skôr moje vlastne AU, ak sa to tak dá nazvať. AU preto, lebo dej bude o fakt niečom inom, takže neundertaleci neverte ničomu, čo je v tomto príbehu, je to vymyslené! (Ne-undertale-ci nie je urážka! XD) A nie nekopírujem od Storyshift, to AUčko som našla až potom, čo sa mi v hlave zrodil nápad na toto. Meh, už zas veľa kecám, aj tak to nikto nečíta. X'D

Enjoy. ;3




Nízky kostlivec kráčal po zámku za doprovodu dvoch členov z královskej stráže. Bol v tom zámku už veľa krát, no aj tak bolo ich povinnosťou, aby kontrolovali každého. Mal na sebe oblečenú modrú mikinu zapnutú až po krk, čierne tepláky s bielymi pruhmi na bokoch a obuté fialové papuče. V rukách držal ešte teplý čaj v termoske. Unavene si zívol. Bol unavený, keby mohol, tak by aj na tých červených královských kobercoch, ktoré pokrývali studenú kamennú dlážku, zaspal. Avšak chcel ísť navštíviť svojho starého priateľa, preto sem aj prišiel. Hlavne teraz, keď bol chorý. Keď spolu telefonovali, vravel, aby hneď za ním prišiel, vraj mu chce niečo povedať. Síce kostlivec sa ho najprv snažil presvedčiť, že mu to môže povedať aj do mobilu, ale on sa nenechal odhovoriť. A tak kostlivec musel zdvihnúť z pohodlného kresla svoje lenivé kosti a ísť z mesta Snowdin až na druhý koniec sveta. Do hlavného mesta New home. Aspoň mu to prišlo ako druhý koniec sveta.


Zastavil spolu s královskými strážcami pri jednej komnate s dvojtými dverami. Boli sýtej fialovej farby so zlatými okruhlými vzormi. Tento odtieň fialovej sa nazýval 'královská fialová', bola to klasická farba, ktorá znázorňovala Královstvo monštier.


Vo svete existovali dve královstvá - Královstvo monštier a Královstvo ľudí. Kedysi boli spojení, tvorili Spojené královstvo. Avšak jedného dňa vypukla vojna, začali nezhody. Netrvala však dlho a po nej podpísali mierovú dohodu. Ľudia zostali žiť na povrchu, zatiaľčo monštrá si vybudovali nové královstvo v podzemí. Ľudia si nechali zo Spojeného královstva zelenú farbu a zlatý znak v tvare mesiaca pod guľatým slnkom.




A monštrá si vytvorili nový znak, taktiež zlatej farby v tvare venca pod kvetom s troma lupeňmi. A uvlastnili si fialovú farbu. To preto mal každý v královstve niečo na sebe fialové.




Kostlivec zaklopal na dvere do komnaty, v ktorej ležal jeho priateľ.


"Klop, klop!" povedal kostlivec dostatočne hlasno na to, aby ho počul aj za dverami. Bol si istý, že jeho priateľ pochopí, že je to vtip začínajúci klopaním, obaja ich milovali.


"Kto je tam?" ozvala sa spätná väzba v podobe chorľavého hlasu, ktorý sa následne rozkašlal.


"Ni."


"Ni, kto?"


"Presne tak, Ni-kto tu nie je!"


"Veľmi vtipné Sans, no potrebujem, aby si tu teraz bol."


Kostlivec Sans vstúpil do jeho komnaty. Videl, že jeho priateľ král monštier Asgore leží v posteli zakrytý dekou až po krk, vyzeral naozaj zle. Prikázal strážcom, aby ich nechali o samote. Sans si k nemu prisunul stoličku k jeho posteli s vysokým, zamatovým baldachýnom a sadol si. Odšróboval vrchnák z termosky, nalial doňho teplý čaj, z ktorého ešte vychádzala para a podal ho královi. Vedel, že zelený čaj je jeho obľúbený.


Sans sa s Asgorom poznali už dlho, naozaj si dobre rozumeli, hlavne kvôli ich spoločnému humoru, ktorý ostatní nechápali. Pravdupovediac bol Sans pre neho ako rodina, keďže Asgore nijakú nemal. Aspoň si to kostlivec myslel, pretože král monštier o tom nechcel hovoriť. Keď sa ho Sans raz opýtal na jeho rodinu, odbil ho tým, aby sa na to už nikdy nepýtal.


Na Sansovej tvári sa objavil ustarostený pohľad, keď videl Asgora ležať v posteli. Všetci ho poznali ako silného a mocného kozieho kráľa s bielou srsťou ako sneh, blond vlasmi a bradou spolu s mohutnými rohami nosiac hrdo na hlave ťažkú, zlatú korunu. Ale teraz vyzeral hrozne. Polootvorené červené oči, ťažké chraplavé dýchanie, studený pot na čele... Nespoznával ho.


"Som rád, že si tu," povedal Asgore, "Musím ti niečo povedať."


"Nemusíš mi to znova hovoriť, von s tým, už som nedočkavý!"


"Dobre. Všetci si myslia, že som chorý, ale popravde... Nemám veľa času."


"O čom to hovoríš?!" vytreštil oči Sans a pocítil, ako sa začína potiť. Snáď nechce povedať...


"Viem to. Viem, že umieram. Nepotrvá to dlho, a tak ma nechaj ti niečo povedať."


"Nie, Asgore! No tak starec, nesmieš to vzdať! Určite to bude len horúčka-"


"Buď prosím ticho. Celé roky som královal sám, a teraz viem, že po mojej smrti nemám nijakého potomka. Dlho som rozmýšľal, komu mám ponechať moje královské žezlo, ale už som sa rozhodol."


"Asgore! Nepokračuj!" vykríkol kostlivec. Ako to vôbec môže povedať? Skutočný král Asgore Dreemurr by sa nikdy nevzdal! Znova si ho musel Sans dobre prezrieť, aby sa ujistil, že je to skutočne on.


"Sans, viem, že si chytrý, dobrosrdečný, chápavý... Myslím, že spĺňaš to, čo by mal spĺňať dobrý král. A preto chcem, aby si mi sľúbil," opäť sa rozkašľal Asgore, "Aby si po mne zdedil trón. Už mám pripravené papiere, a tak prosím, sľúb mi to a podpíš ich."


"Nie, nesľubujem! Okamžite prestaň s tým vtipom, je hlúpy! Uvidíš, o týždeň si fit."


"Sans!" okríkol ho trochu naštvaným hlasom, "Nebude už o týždeň! Nebude ani zajtra, jednoducho to viem."


Kostlivcovi sa nahrnuli slzy do očí a postupne mu dopadali na modrú mikinu. Z jeho hlasu bolo poznať, že nevtipkuje a ani podobne, pretože NIKDY naňho nekričal, nemal dôvod.


"Prosím, sľúb mi to."


Sans si zhlboka povzdychol.


"Dobre, Asgore. Sľubujem, že sa stanem králom."


 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 17. května 2017 v 22:44 | Reagovat

Tutururůůů *bere meč do ruky potřetí a klepne jím Sanse o hlavu* Je to oficiální!
A Ami, ještě jednou se mi bude z tvého článku, zvlášť v prologu brečet, pošlu na tebe kuře! Ale hej, corpsecounting má číslo dva, skoro! (Pokud počítáme kostliva jako mrtvého)

2 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 17. května 2017 v 22:47 | Reagovat

A já si to čtu, ale až po tom, co si přečtu článek... Neundertaleci! Nové slovo! *Amin titul se začíná jevit jako správně určený*

3 Elis Elis | Web | 18. května 2017 v 9:30 | Reagovat

Prology takové bývají, důležité je je jak další části v táhnou do děje, podle názvu to vypadá slibně... :-)

4 Eliss Eliss | Web | 18. května 2017 v 16:57 | Reagovat

Mě se to moc líbí, jsem zvědavá jestli tedy kostlivec nastoupí na trůn! :-)

5 dinosaurss dinosaurss | Web | 18. května 2017 v 16:59 | Reagovat

To vypadá hodně dobře.. ??? ..Asgore je mi líto. :-( ..Jsem zvědav, jak to bude pokračovat a jestli Sans dodrží slib - ale řekl bych, že určitě ano.

6 Srdcová Dáma Srdcová Dáma | Web | 18. května 2017 v 18:45 | Reagovat

Dobrý článek :-D s tou délkou nehtů máš svatou pravdu :D .

7 Yolandi Yolandi | E-mail | Web | 18. května 2017 v 21:14 | Reagovat

Čoooo? :D Sans kráľom? :D čoooooooo? :D pokračko! :D

8 Jane The Killer / KIRA / Jane Jane The Killer / KIRA / Jane | E-mail | Web | 19. května 2017 v 15:49 | Reagovat

Z a j í m a v é . .

9 sugr sugr | E-mail | Web | 19. května 2017 v 18:41 | Reagovat

Prology a tvůj blog je zajímavý. :-)

10 moje-farby moje-farby | Web | 19. května 2017 v 21:24 | Reagovat

No, až tak ma to nenadchlo... uvidíme pokračovanie ;-)

11 Joina Joina | Web | 20. května 2017 v 8:27 | Reagovat

Juuu to je, ale zajímavé čtění :)
Z části mi to příjde jako pro mladší děti, ale to je možná jenom můj názor, ale líbí se mi to a ty doprovodné obrázky super :)

12 LM LM | E-mail | Web | 20. května 2017 v 22:39 | Reagovat

Hm, mňa zaujala predstava kašľajúceho a umierajúceho kostlivca... Veď nemá pľúca a ani srdce :D
Niečo mi v tom chýba, ale ako si podotkla, si si vedomá nedostatkov a ešte sa to chystáš rozbaliť, tak smelo do toho ;)

13 Ami Ami | E-mail | Web | 21. května 2017 v 22:56 | Reagovat

[1]: Yop, bez meča to nejde! Ňuňu, neplač! Ja sa budem snažiť! Ale kostliva je živý. XD

[2]: Aspoň že ten úder do hlavy mečom nebol zbytočný... :-D

[3]: Úplne s tebou súhlasím, bohužiaľ málokedy sa zadarí dobrý prolog. :-x Ďakujem. ;3

[4]: Wow, vďaka. ^^ Uvidíš. :-P

[5]: Omg ďakujem veľmi pekne, nečakala som, že sa niekomu prolog takto zapáči. A to je vlastne najhoršia časť príbehu. :-D Ale naozaj vďaka. ^w^

[6]: Ďakujem. :) By som ani do mobilu neťukla. :-D

[7]: Bibiiiiii, už sa to píše. ;333

[8]: Díki Kiri. :)

[9]: Awww, vďaka! OwO ^×^

[10]: Ja to chápem, ten prolog sa mi fakt nepodaril, ňah... Snáď to prvá časť opraví. :) Ale budem rada ak dáš tomu "šancu" a prečítaš si aspoň tú prvú časť. ;)

[11]: Ďakujeeeem. ^^ No, je to možné, ale možno sa raz budem živiť ako spisovateľka pre mladšie deti. :-D Nabudúce chystám (snáď) lepšie obrazky. :D

[12]: Asi si to zle pochopila, alebo ja som to zle napísala... Ale to Asgore umieral. :-D Kostlivec je zdravý a... živý. :-D :-D Som rada, že chápeš, že sa mi prolog nepodaril, no bolo to skôr len také, aby sa vedelo, o čo pôjde, čo je hlavné v tom príbehu a ako začne. :) Budem sa tešiť, ak si ďaľšiu časť (časti? :-D) prečítaš nie len ty, ale aj ostatní. :)

14 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 5. června 2017 v 7:36 | Reagovat

Hmm.. Sayurka čmuchá dobrý príbeh. Kostlivec!♥ och to bude dokonalá postava. A tá posledná veta na konci! Omg! Teším sa na pokračko!

Btw, vážne slováci slovo monštrum v G pl dávajú ako monštier? Bože kto to vymyslel? :D Ja som sa nad tým slovom smiala tak 3 minutY! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama