Royal Soul Tale | pt. 1

27. května 2017 v 21:55 | Ami |  Royal Soul Tale
Už si ani nepamätám, kedy som tak skoro napísala pokračovanie nejakej storky... Mhhh, to bolo pekne dávno. XD

Ja viem, prolog bol dosť nudný. Ale to bola vlastne tá najnudnejšia časť príbehu, takže tým by to určite nekončilo. Bolo to len, aby ste vedeli, čím to začína. :D

Btw, z úcti k autorovi tejto hry Undertale nebudem meniť charakter postáv, je to zbytočné. A áno, UT postavy sú dosť šialené... Vlastne v skutočnosti sú ešte šialenejšie. xD A áno ja viem, že Mettaton je chlap, ale ja ho chcem ako ženu, ok? No viete, aký šok to bol pre mňa, keď som sa dozvedela, že je to muž? XD Každopádne sa budem snažiť zachovať charakter postáv čo najvernejšie (nevravím že úplne), ale trochu som ich pozmenila vzhľadovo, keď je to už AU (ak by niekto nevedel, je to Alternative Universe).

Som si istá, že prvá časť bude lepšia, ako prolog. Aj keď tu bude skôr také oboznámenie sa s postavami. :/ To preto, lebo nie všetci poznáte Undertale, čo nikomu nevyčítam. Zas dlho kecám, no to snáď nie. XD

Anyways, ďakujem Will za obrázok Floweyho, je naozaj super. :)

Enjoy... ?


Hneď, ako Sans dorozprával svoj príhovor, zatvoril ústa a z královského balkoná sa zhora díval na reakcie monštier. Bol dosť nervózny, ale aj vyčerpaný. Pred týždňom smrť jeho najlepšieho priateľa, o tri dni na to pohreb, potom vybavovanie dedičského práva, ktoré sa muselo uskutočniť čo najrýchlejšie, pretože královstvo vraj nemohlo fungovať bez krála. A včera korunovácie. A dnes, práve pred pár sekundami mal príhovor pred celým královstvom. Začal si nervózne rukou prechádzať po tvári. Mal problém sa na nich priamo pozrieť. A to bol asi ten dôvod, prečo na ich tvárach videl tie neisté pohľady. Neveria mu. Videl to aj zhora. Tým, že bol nervózny, mali pocit, že si nie je istý tým čo hovorí a preto nemá u nich ešte dôveru. A to ho ešte viac znervózňovalo.


Pre šťastie odpozeral od Asgora nejaké tie královské gestá, a tak sa poklonil, otočil sa a odišiel do zámku. Cestou si všímal všetky všímavé oči jeho podriadených, slúžok, komorníkov... Nemal už viac čo povedať, a tak si len opatrne sadol na vysoký trón. Ale keďže bol Sans nízkej postavy, musel trochu podskočiť, no aj tak opatrne. Na to, že trón bol z väčšej časti vyrobený z drahého, číreho kovu a bol zdobený rôznymi veľkosťami farebných drahokamov, bol pohodlný. To vďaka červenému čaluneniu. Až mal rovno chuť zaspať. Ale nemohol si to dovoliť, a tak si len znudene oprel hlavu o ruku obklopenú prsťeňmi, ktoré mal na všetkých desiatich prstoch. A veľmi mu zavadzali. Keď tak nadtým premýšľal, všetko, čo mal momentálne oblečené, mu zavadzalo. Najmä ten dlhý, po zem siahajúci královský plášť fialovej farby s bielou hebkou kožušinkou. Avšak čo bolo naozaj hrozné, bola veľká, asi desať kilová koruna zo zlata. Komické na nej však bolo, že ju ozdobovali zlaté kosti. Nebral to však ako urážku, sám mal rád vtipy o kostlivcoch.

"Čo si to dovoľujete, okamžite ma pustite! Viete kto ja som?! Ja mám denne novinárov na krku, takže tie laby preč!" Odrazu započul Sans hlas vychádzajúci za vchodovými dverami. Ihneď sa prebral. Ten robotický, zdvojený hlas sa nedal pomýliť s nikým iným. Bola to...

"To je v poriadku, oni dvaja sú tu s nami, len chceme ísť za králom. A bohužiaľ, ide s nami aj ona."

"Ja niesom len taká ona, ja som METTATON!"

Áno, bola to Mettaton. Robot s dušou, hviezda podzemia, trochu namyslená, ale inak bola v pohode. A bol si istý, že druhý ženský hlas patril Undyne. Ak dobre počul, prišlo ich viac. Žeby sa na neho prišli pozrieť jeho priatelia? Odpoveď na Sansovu otázku prišla ihneď. Otvorili sa dvere a do zámku vstúpili Mettaton, Undyne, Alphys a jeho brat Papyrus. Ihneď vyskočil z trónu a ignorujúc ťažkú, kovovú obuv sa k nim rozbehol.

"Sans!" vykríkol jeho meno mladší brat a objal ho.

"Tak predsa ste prišli," usmial sa doširoka nízky kostlivec.

"Že váhaš, starec," pridala sa Undyne a dala si so Sansom päťku.

"Bol to pekný príhovor," ozvala sa aj Alphys. Kostlivec jej venoval úsmev. Bola to jašterička rovnakej výšky ako on, so žltou pleťou a mala na sebe to, čo vždy. Svetlo fialové šaty s bielymi bodkami a biely laboratórny plášť, na nose mala okuliare. Bola královskou vedkyňou, takže na ruke mala obmotanú fialovú pásku so znakom Královstva monštier. Nevedel toho o královskych zvykoch veľa, ale vedel, že tú pásku majú všetci, ktorí v královstve majú dôležité postavenie. Samozrejme, okrem krála samotného.

Undyne, rybia žena modrej, šupinatej kože mala rovnakú pásku na ruke, pretože bola kapitánkou Královskej stráže. Čo bolo aj na nej vidieť, pretože mala vypracované svalnaté telo, na sebe oblečené čierne roztrhané kraťase a tej istej farby dotrhané tielko. Cez telo mala prehodený kožený pás, pretože držal jej modrú kópiu na chrbte, ktorú mala vždy so sebou ako správna bojovníčka. A žiarivé, červené vlasy zachytené v cope jej dodávali divokosť, rovnako ako jej fialové maľovanie. Ak si niekto dovolil povedať, že ženy nepatria do Královskej stráže... Neskončilo by to bez následkov.

"Tie šaty ti naozaj pristanú," žmurkla na Sansa Undyne. Ten sa trochu začervenal, keď si ho začali všetci prezerať. Nedivil sa im. Na ramenách mal prehodený královský fialový plášť s bielou kožušinkou, košelu ušitú z dvoch rôznych látok, strieborné legíny, modrý opasok s červenými drahokanmi a ťažkú kovovú obuv. A s korunou na hlave mal pocit, že je aspoň o desať kíl ťahší.


"Takže ty si teraz král, čo?" začala si ho Mettaton premeriavať, "Taký náš malý 'králik'... Jej, to sa mi podarilo! Chcela som len povedať na slovo 'král' zdrobneninu," zasmiala sa vlastnému hlúpemu vtipu a prstami napodobnila králičie uši na hlave.

"Aspoň nemám metta-TONU zbytočných rečí," zamrazil jej smiech vrátením urážky. Možno by to ani urážka nebola, keby že nie je Mettaton háklivá na jej 'posvätné' meno. Naštvane si dala ruky v bok. Undyne sa nenápadne zaškerila. Nemala Mettaton zrovna vláske, takže vždy bola rada, keď ju niekto vytočil a ona sa potom mohla dívať, ako horý od zlosti.

Odrazu jej niečo prišlo zvláštne. K Sansovým vtipom mal jeho brat Papyrus vždy nejaký komentár, pretože ich neznášal, ale teraz na to nepovedal nič. Pozrela sa doprava. Odprísahala by, že tu pred chvíľou stál.

"Papyrus?" zvolala Undyne jeho meno. V tom si aj Mettaton, Sans a aj Alphys všimli, že je preč. Otočila sa za seba, teda k smeru, kde bol východ. Videla ho, ako kráča k východným dverám.

"Stráže, nepustite ho!" skríkla rybia žena svojím vojakom. Dvaja členovia z Královskej stráže mu zabránili v ceste tak, ako im to rozkázala ich kapitánka. Kostlivec sa prekvapene zastavil a otočil k Undyne.

"H-hej, čo to robíš?"

"Papyrus, veď si sotva prišiel, kam ideš?" pribehol k nemu Sans a keď sa mu chcel zahľadieť do tváre, musel vysoko zdvihnúť hlavu, keďže bol asi o polovicu menší, ako jeho brat.

"J-ja lenže už musím ísť, spomenul som si, že mám ešte niečo na práci."

"No tak Papy, prosím zostaň tu, potrebujem psychickú podporu," prosebne spojil ruky Sans aj napriek veľkým prsteňom.

"Prepáč bro, ale nepočká to. Tak... Ahoj," rozlúčil sa neochotne vysoký kostlivec a opustil zámok.

"Tak čus... Papyrus," povedal mierne smutne Sans a nezostávalo mu nič iné, ako sa dívať na jeho vzďalujúci chrbát.

Papyrus sa ujistil, či niekto nie je na blízku. Keď si bol istý, potichu zvolal: "Hej Flowey, kde si?"

"Nájdi maaa," zvolal tenký hlas z kvetinového záhonu fialových kvetín, pričom posledné slovo znelo ako spev. Nikde inde nerástli také kvety s fialovými lupeňmi a striebornou stonkou, bol to špeciálny šľachtený druh.

Kostlivec si kľakol ku kvetinám a otrávene povedal: "Nebudem ťa tu hľadať. Aspoň keby si nebol rovnaký, ako tieto kvetiny, ale ty si predsa úplne podobný." Jedna z kvetín otvorila oči. Bola odlišná len tým, že mala tvár a na lícach čierne trojuhelníky ťahajúce sa k miestu, kde by mala mať nos, aj keď nijaký nemala. Jeden z lupeňov mala viditeľne potrhaný.


"Aspoň raz by si to mohol skúsiť," odfrkla.

"Sorry, ale na zdĺhavé hry nemám čas. Chcem vypadnúť čo najskôr, nechcem, aby sa Sans dozvedel, že som ho-"
nedokončil vetu, pretože to nechcel vysloviť.

"Oklamal," dokončila to hrozné slovo za neho fialová kvetina Flowey, "Tak čo, máš tu krabičku?"

Papyrus sa s prekvapením opýtal: "Akú krabičku?" To sa však nemal pýtať. Na Floweyho tvári sa objavil naštvaný výraz.
"To mi nevrav ani zo srandy! Vravel si, že si tú hlúpu krabičku našiel!"

"Nooo," poškriabal si Papyrus zátylok, "Asi som k tebe nebol úprimný. Keď som ti povedal, že som ju našiel, myslel som si, že dovtedy, kým sa opäť stretneme, ju nájdem. Nechcel som, aby si bol smutný..."

"Lebo teraz som úplne šťastný."

"D-dobre Flowey, veď sa už toľko nezlosti," snažil sa ho upokojiť kostlivec.

"Ty si už asi zabudol na to, keď si ma našiel pred tromi rokmi, čo? Keď si sa ma opýtal, prečo som smutný. A ja som ti povedal, že hľadám drevenú krabičku s vyrezávanými vzormi rôznych tvarov a veľkostí. Avšak ju neviem nájsť, pretože sa nemôžem pohnúť z miesta. A ty si sa ponúkol, že mi ju nájdeš. A doteraz počúvam len: 'Oh Flowey, nájdem ti ju zajtra. Flowey, nájdem ti ju za týždeň. Nájdem ti ju za tri roky...' Blá blá blá!" vyštekol po ňom s hnevom v hlase.

"Hej, chill bro. Veď robím, čo môžem. Okrem toho ak je to hlúpa krabička, tak načo ju potom chceš?"

"Už som ti raz vravel, že je v nej niečo, čo mi pomôže vrátiť moju pôvodnú podobu, pretože si nevieš predstaviť, aké je to byť kvetinou zasadenou na jednom mieste! A nepoviem ti čo tam je dovtedy, kým mi ju KONEČNE nenájdeš," neprestal zo seba vypúšťať svoj hnev Flowey a slovo 'konečne' zdvôraznil najlepšie, ako mohol.

"Veď hej. Ale vieš, aj keď bol môj brat najlepším priateľom Asgora, tak som nemohol chodiť do zámku. A sám si hovoril, že len tam je tá škatuľka. Ale teraz, keď je Sans král, tak mám príležitosť sa voľne prechádzať po zámku," vysvetlil Papyrus a z Floweyho výrazu usúdil, že ho tým dostal, veď mal predsa pravdu.

"Hmm, to je fakt. Dobre, ale už žiadné výhovorky!"

"Jasné, šéfko," zasmial sa kostlivec.

Potom medzi nimi nastalo ticho, nemali si čo povedať. Aspoň si to Papyrus myslel, kým sa Flowey neozval: "Inak keď už sme pri tvojom bratovi, videl som jeho príhovor. No, teda nechcem byť zlý, ale nič extra to nebolo. Keď sa bude znova tak nervózne škriabať na lebke, dôveru si u monštier nezíska."

"Ja viem, ale je to jeho prvý deň královania, je totálne zmätený, musíme ho podporovať. Škoda, že má také malé sebavedomie," zosmutnel Papyrus.

"Mohol by si mu dať zo svojho, ty máš vysoké ego až-až."

"Haha, veľmi vtipné," zasmial sa sarkasticky kostlivec,

"Každopádne dúfam, že bude dobrým králom ako bol Asgore Dreemurr."

"Snáď nie," povedala s odporom fialová kvetina, pri čom ju až ztriaslo.

"Prečo nie? Veď Asgore bol dobrý, štedrý, mocný na toľko, že naše královstvo vedel ochrániť, chytrý... A aj k tretej vrstve sa choval s úctou."

"A hlavne to bol starý cap, ktorý si ničoho nevážil a myslel len na seba," zamrmlal Flowey.

"Čo? Nepočul som, čo si povedal."

"Ale nič. Vraj sa ponáhľaš, tak by si už mal ísť."

"Fajn, tak čau Flo, vidíme sa," rozlúčil sa s ním vysoký kostlivec, postavil sa a šprintoval domov. Flowey sa na neho díval do vtedy, kým mu úplne nezmizol z dohľadu. Hneď, ako sa tak stalo, začal nahlas premýšlať.

"Možno bol dobrým králom. Ale rozhodne nie otcom..."


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Alfaraptor Alfaraptor | Web | 27. května 2017 v 22:21 | Reagovat

Díky za komentář. :-)

2 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 28. května 2017 v 6:04 | Reagovat

Áááá! *udušený skříkot* Ami, kdo tě čím nadopoval! Ty se pořád zlepšuješ! Ten děj se zlepšuje, to psaní se zlepšuje! Ako to děláš! Řekni mi to! *sebere jí Perwoll a pověsí na strop, kam nikdo krom ní nedosáhne* Mluv!

3 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 28. května 2017 v 7:57 | Reagovat

Ňach.. musím sa priznať, že o Undertale som ešte nepôčula.. promiň :D
Ale príbeh zatial dobrý :D Mám rada takéto nezvyčajné príbehy, zvyčajne čítam len nejaké FF alebo moc sladké romance, takže sa mi páči takýto žáner. Som zvedavá, čo prinesie^^

4 sugr sugr | E-mail | Web | 28. května 2017 v 8:38 | Reagovat

Fialová kvetina,hm...,krásná barva, zvolila jsi jí náhodou, nebo tě k ní něco vedlo. Tvůj příběh je zajímavý, čtivý, pro toho, kdo tyto příběhy nezná, pěkný,dík.

5 Will Will | 28. května 2017 v 8:55 | Reagovat

[4]: Nemôžem odpovedať stopercentne za Ami, ale myslím, že k tej kvetine ju najviac doviedlo to, že Amina obľúbená farba je fialová a takisto to, že žiadny iný Flowey nie je fialový. Na tom roztrhnutom lupienku sme sa zhodli spolu. Dúfam, že som zatiaľ odpovedala dostatočne dobre ^^

6 sugr sugr | E-mail | 28. května 2017 v 8:57 | Reagovat

[5]: Ahááá, moje oblíbená je totiž stejná barva! :-)

7 Ami Ami | E-mail | Web | 28. května 2017 v 9:27 | Reagovat

[1]: Nemáš zač. ;)

[2]: Wow, to myslíš vážne? Ďakujem. :3
Neeeee, môj Perwoll! Bez neho nemôžem písať! To si proste musíš sadnúť ráno o 10:01 pred stôl, na ktorom máš otvorený zošit, pero do ruky a dať si k tomu pol fľaše Perwoll ultime purple writer. :-D

[3]: To samozrejme nevadí, preto sa snažím popisovať tie postavy. ;)
Ďakujem, som rada, že sa ti to zatiaľ páči. :33

[4]: Will to správne popísala, milujem tú farbu. :) Je pekné, že aj tvoja obľúbená farba je fialová. :-P
Ďakujem veľmi pekne, vážim si vašich komentárov. ^^

8 LM LM | E-mail | Web | 29. května 2017 v 19:34 | Reagovat

Lepšie ako prológ a pekné ilustrácie ;)

9 dinosaurss dinosaurss | Web | 29. května 2017 v 22:12 | Reagovat

Naprosto skvělé.. Opravdu, páni.. Tohle se povedlo.. Myslím, že to bude lepší a lepší, protože se to tak poutavě čte.. Je to úžasný příběh, už se těším na pokračování.. :-)

10 Joina Joina | Web | 30. května 2017 v 17:39 | Reagovat

Tvoje obrázky se mi moc líbí, řekla bych že máš originální styl kresby a to se mi líbí. Mě by třeba něco takového ani nenapadlo :)
Já nejvíce zbožňuji v příbězích přímou řeč a u tebe to je to samé, pěkně jí píšeš, píšeš dobře i děj, to samozřejmě :)
Zajímavá to krabička :)

11 Emo♥ Emo♥ | Web | 31. května 2017 v 18:27 | Reagovat

Páni nádherná kresba ♥

12 Ami Ami | E-mail | Web | 31. května 2017 v 18:29 | Reagovat

[8]: Tiež si myslím. XD Ďakujeme. :)

[9]: Ďakujem veľmi pekne, som rada, že sa to niekomu páči. :33

[10]: Ďakujem, si zlatá. :) Ale ty inak veľmi pekne kreslíš, videla som tvoje obrázky a páčia sa mi. ^.^
Ešte raz ďakujem, spravilo mi to deň.

13 Ami Ami | E-mail | Web | 31. května 2017 v 18:30 | Reagovat

[11]: Ďakujeme. :'3 (komentár práve vtedy, keď som odpovedala. XD)

14 Emo♥ Emo♥ | Web | 6. června 2017 v 20:43 | Reagovat

Páni tak to je vážně nádherné :)

15 rainorchid rainorchid | Web | 28. června 2017 v 16:10 | Reagovat

"Lebo teraz som úplne šťastný." :D  :D
To ma dostalo! Tak toto je lepšie než prológ ;-)

16 Ami Ami | E-mail | Web | 2. července 2017 v 8:33 | Reagovat

[14]: Vďaka. 😄

[15]: To som radaaaa.😁 Ten prolog ma naozaj štve, musím ho prepísať. Už mi aj niečo napadlo. 😈

17 Aurora Akkaris Aurora Akkaris | E-mail | Web | Středa v 23:24 | Reagovat

Eeek! Začíná to být čím dál zajímavější, zase na konci dílu připravíš něco, co čtenáře zaujme a přesvědčí jej, aby si vyčkal na vysvětlení! QwQ
Akorát jsem si zprvu nemohla zvyknout na Mettatona jako dívku, avšak tohle mě brzy přejde :D

Každopádně se mi to skutečně začíná líbit! :3

18 Ami Ami | E-mail | Web | Čtvrtek v 12:41 | Reagovat

[17]: Omg Auri si to číta! (Ami ti vymýšla prezývky, sorreh xD). Ďakujem ti moc pekne, to mi spravilo deň. :)
Pff, ja som si nevedela zvyknúť na Mettatona ako chlapa! XD
Ešte raz ďakujem. ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama