Royal Soul Tale | pt. 2

4. června 2017 v 22:03 | Ami |  Royal Soul Tale
Ďakujem za všetkým, ktorí toto čítajú, vaše komentáre a tá čítanosť mi vždy spravia deň. ^.^

Predovšetkým ďakujem kamoške Will za jej ilustrácie, všetky v tejto časti sú od nej. :3

E-n-j-o-y-!


"Myslel som si, že to královanie bude ťažké," povedal si pre seba potichu Sans, "Je to ešte horšie."



Kráčal chodbami zámku, chcel si ho celý obzrieť. Bol vyzdobený v štýle baroka, všetko bolo detailne prezdobené. Královstvo monštier sa pýšilo svojim bohatstvom, veľa vecí bolo spravených z drahých kovov a posiaté drahokanmi. Keď tak kráčal, odrazu stúpil na svoj dlhý fialový plášť, stratil rovnováhu a padol na zem.

"Vaše veličenstvo!" vykríkol niekto za ním a počul, ako k nemu kráča. Osoba ho podoprela rukami a pomohla mu vstať. Sans si trochu napravil šaty a prvý krát sa na neho pozrel. Bol to vysoký ohnivý muž s čiernym oblekom, o ktorom vedel, že taký nosia komorníci. Na rukách mal fialové rukavice, na tvári, kde by mali byť oči boli dioptrické okuliare. Krk mu ozdoboval fialový motýlik. Na ruke mal presne tú istú fialovú pásku, ako Undyne a Alphys. To nebol obyčajný komorník.

"Ste v poriadku?" opýtal sa ho ohnivý muž.

"Á-áno, vďaka. Kto ste?" položil mu Sans otázku oprašujúc si kolená.

"Volám sa Grillby, som- Teda bol som Asgorov hlavný komorník a ak sa to tak dá nazvať, tak aj jeho pravá ruka. Smiem vedieť, prečo nespíte? Je dosť neskoro, mali by ste sa vyspať."

"Heh, verte mi, ja by som spal aj celý deň," zasmial sa Sans, "Chcel som si len trochu obzrieť zámok."

"Ak dovolíte, budem vás sprevádzať," ponúkol sa komorník Grillby. Keď Sans prikývol, začal ho odprevádzať po chodbách zámku. Bol prázdny, pretože všetci už odišli do svojich domovov, samozrejme až na stráž. Ako tak spolu kráčali, Sans si nemohol nevšimnúť, ako po ňom Grillby pokukuje. Nakoniec ticho medzi nimi prerušil, pretože mu to už začalo byť nepríjemné.

"P-prečo stále na mňa hľadíte?"

"Ospravedlňujem sa, vaše veličenstvo, ale ste mi veľmi povedomý. Neboli ste tu už náhodou?"

"Chodil som tu dosť často za Asgorom, boli sme priatelia."

"No samozrejme!" udrel sa Grillby po čele, "Už viem, kto ste! V tých šatách som vás ani nespoznal. Vy ste... Kans?"

"Volám sa Sans," uškrnul sa pobavene kostlivec, "Ale Kans sa mi zvláštnym spôsobom páči. To je ako kombinácia 'král' a 'Sans'."

"To neznie zle, vaše veličenstvo."

"Nehovor mi prosím 'vaše veličenstvo', znie to divne."

"Ako rozkážete, vaše veličenstvo."

Sans prevrátil očami. Keď to spravil, všimol si kútikom oka obrazy na stenách. Zastavil sa a zadíval sa na ne. Na nich boli namaľované monštrá, ktoré očividne boli kedysi šľachticmi. Nádherné namaľované olejovými farbami, bolo na nich vidieť hodiny ťažkej práce. Ozdobovali ich zlaté, strieborné či drevené rámy.

"Sú pekné, však?" všimol si Grillby jeho zaujatého pohľadu.

"Prekrásne," odpovedal ohúrene Sans, "Budem mať aj ja svoj obraz?"

"Samozrejme. Každého, koho tu vidíte kedysi žil v tomto zámku či jednoducho pochádzal z rodu Dreemurrovcov, sú to generácie a generácie. Obraz je ako pamiatka na nich. A bude aj na vás," vysvetlil Grillby, no kostlivec nevyzeral dvakrát nadšene z predstavy, že by musel celé hodiny byť v tej istej póze. Snažiac sa zbaviť tej myšlienky si znova začal obzerať obrazy. Na jednom z nich spoznal Asgora.

"To je král Asgore!" vykríkol, akoby vyhral lotériu. Grillby len prikývol. Sans sa pozrel na obraz vedľa neho. Bola tam namaľovaná akási kozia žena, s bielou srsťou, v zelených šatách, na ktorých bol znázornený znak zo Spojeného královstva a na perách mala príjemný úsmev.

"Kto je tá pekná kozia žena na obraze?" spýtal sa Sans. Grillby mu venoval prekvapený výraz.

"To ma prekvapuje, že to neviete. Volala sa Toriel. Bola to Asgorova manželka." Tentokrát mu šokovaný výraz venoval Sans.

"Asgore mal... Ženu?"

"Vy ste asi nežili počas vojny medzi monštrami a ľuďmi, však? Smiem vedieť, koľko máte rokov?"

"Osemnásť."

"Tak to ste vtedy ešte nežili. Asgore a Toriel tvorili spolu nádherný pár. Bola to šťastná správa pre celé naše královstvo, keď sa im narodil syn Asriel. Neskôr sa však stalo niečo, čo nečakalo ani jedno královstvo. Asriel ako malý chlapec doviezol do zámku malé dievča. ĽUDSKÉ dievča. Volala sa Chara. Nemala nijakú rodinu a princ Asriel ju videl žobrať na ulici. Král a kralovná Dreemurrovci sa nad ňou zľutovali a tak si ju adoptovali ako vlastnú dcéru. A to je ten dôvod, prečo sa rozhodli ľudia spojiť s našim Královstvom. Pochopili, že dokážeme žiť spolu."

"Páni, to znie všetko tak ideálne... Ako rozprávka," neskrýval svoje podozrievavé pocity Sans.

"To preto, že to aj rozprávka bola," potrvrdil Grillby jeho podozrenia, "Pre nešťastie mier netrval dlho a vypukla vojna. Každý by vám povedal, že to boli len nezhody. Ale boli to vážne obvinenia proti královi Asgorovi a celkovo nám monštrám. Vraj sme vraždili ľudské deti." Sans sa prichytil pritom, ako ho z toho trochu myklo. Niečo také počul prvý krát.

"Vojna trvala niekoľko rokov. Viete, ako ju zrušili? Spôsobila to smrť Toriel. A spolu aj s Charou. Jede výstrel z dela trafil rovno vežu, kde sa obe ukrývali. Asgore bol z toho tak nešťastný, že nedokázal už viesť vojsko. Nakoniec sa vzdal. Síce bola uzavretá Mierová dohoda, ale monštrá sa museli prispôsobiť ľuďom. Odsťahovali sa do podzemia a museli budovať všetko od nuly. Ani pre mňa to niesú pekné spomienky," povzdychol si Grillby.

"W-wow, nikdy mi nehovoril o jeho rodine. Ale ak mal syna... Kde je potom? Prečo mi povedal, že nemá nijakého následníka?"

"Je to dosť komplikované, popravde som to ešte nikomu nepovedal, čím som si u krála Asgora získal dôveru a tak ma povýšil na hlavnáhe komorníka," povedal ukazujúc na svoju fialovú pásku, "Ale dnešním dňom asi poruším svoj sľub. Následujte ma."

Odpojil sa od Sansa a kráčal preč. Kostlivcovi nezostávala iná možnosť a tak následoval jeho kroky. Išli hore dlhými točitými schodmi, po ktorých sa Sans trochu zadychčal, pretože nebol zrovna športový typ. Grillby podišiel k veľkým dverám nejakej komnaty, vytiahol zväzok kľúčov a vybral jeden z najmohutnejších. Odomkol zámku, ktorou bola zavretá komnata a otvoril dvere. Spolu vstúpili do nej a Sans zostal ohúrený.

Bola to obrovská komnata s bordovými stenami, obrovskou posteľou s baldachýnom, skrátka všetko na nej vyzeralo královsky. Napriek tomu, že bola taká luxusná, niečim pripomínala detskú izbu. Počmáraná tabuľa na stene, košík plný hračiek, na nočnom stolíku ležali omaľovánky, knížka o rastlinách a iné veci. Bolo vidieť, že sa o komnatu nikto dlho nestaral, dokazovali to pavučiny na stenách a prach uskladnený všade možne.

Sans podišiel k tomu nočnému stolíku, vzal do rúk nejaké dosky a otvoril ich. Boli v nich pokreslené výkresy, viditeľne patrili dieťaťu. Na prvom uvidel štyri postavy, vyzerali ako rodina a všetci boli oblečení v zelenom. Bola to stará farba Spojeného královstva a terajšia Královstva ľudí, keďže si ju uvlastnili. A v tom mu to konečne docvaklo.


"Táto komnata patrila Asrielovi?" opýtal sa a pozrel sa na Grillbyho.

"Áno. Odvtedy, čo tu bol naposledy tipujem, že to mohlo byť aj pred piatími rokmi, možno aj viac."

Sans počúvajúc Grillbyho si pozrel ďaľší obrázok. Na ňom však bola už len napodobenina Asgora a malé dieťa, nepochyboval o tom, že je to Asriel. Boli oblečení vo fialovej farbe, takže to muselo byť z povojnového obdobia, keď si monštrá vytvorili nové královstvo.


Zobral si ďaľšiu kresbu, ktorej už veľmi nerozumel. Alebo skôr nechcel rozumieť. Bola tam len karikatúra Asgora a červenou farbičkou bol počmáraný. Okolo neho boli prikreslené predmety podobajúce sa nožom. Vyzeral celkom... Desivo. Ako keby sa ho niekto bál.


Viac obrázkov už radšej nehodlal vidieť a tak ich odložil späť do dosiek a položil na stolík. Všimol si, že Grillby stál pri strane, kde bola časť steny zakrytá kusom špinavej starej látky. Začal rozprávať.

"Po vojne Asrielovy zostal len Asgore. Nebudem opisovať to, ako veľa pre neho otec znamenal, som si istý, že si to viete predstaviť. Bolo to však povojnové obdobie, monštrá sa presťahovali do podzemia a bolo nutné všetko vybudovať. Nebolo tu vôbec nič. A keďže bol Asgore král a vlastne aj jediný vládca, musel sa o všetko postarať. Jediné, čo od neho Asriel chcel, bolo trochu času s ním. Ten však Asgore nemal. Nemohol sa mu vôbec venovať. A tak roky plynuli. Síce sa začali budovať mestá a zámok už stál na zemi, ale stále mal král dosť práce. S princom Asrielom si začali byť veľmi vzdialený, to sa nedalo prehliadnúť. Princ zabíjal dni v knižnici čítajúc knihy, predovšetkým boli o rastlinách. Všimol som si, že ho to dosť bavilo, ale to je nepodstatné. V jednej neskorej noci, ako je táto, som prechádzal okolo tejto komnaty dokončujúc si poslednú prácu. Z dverí som počul krik. Pootvoril som ich a nakukol dnu, aby som zistil, či je všetko v poriadku. Nebolo," dal si dole okuliare a začal si ich čistiť kusom látky, ktorú vytiahol zo saka. Opäť si ich nasadil na nos a pokračoval.

"Asgore sa práve hádal s princom, hrozne po ňom kričal. Ale to, čo mu povedal Asriel ma šokovalo na tak malého chlapca. Povedal mu 'Mal si namiesto matky a Chary zomrieť radšej ty'. To krála vyprovokovalo natoľko, až na neho zaútočil. Taký malý chlapec to však jednoznačne nemohol vyhrať. Keď skončili boj, Asgore ho vyhnal zo zámku so slovami, aby sa už nikdy nevrátil," povzdychol si Grillby, "Keď princ odchádzal z komnaty celý dobitý, skryl som sa, aby nevidel, že som nakúkal. On si ma nevšimol, ale to som sa tešil trochu predčasne, pretože Asgore za mnou prišiel, akoby vedel, že som ich celú dobu pozoroval, takže moje tajné sledovanie nebolo až také tajné. Požiadal ma, aby som o tom nikomu nehovoril, a tak som mlčal doteraz. Na druhý deň všetci v královstve pátrali po princovi, trvalo to naozaj dlhé mesiace. Márne, Asriel sa akoby vyparil. Mám podozrenie, že tie rany neprežil. Veď viete, čo sa stane, keď monštrá umrú - premenia sa v prach."

Sans chcel na to čokoľvek povedať, dať najavo trochu ľútosti či súcitu, ale bol paralyzovaný tým príbehom.

"A odvtedy," prehovoril opäť Grillby, "Sa Asgore snažil zo svojho života vymazať jeho rodinu. Koľkokrát mi povedal, že by najradšej čas vrátil späť, ale bolo príliš neskoro." Prechádzal prstami po kuse látky na stene, ktorá viditeľne niečo za sebou skrývala. Odrazu ju schmatol a ztrhol dole. Keď Sans uvidel, čo celý ten čas ukrývala, mimovoľne mu padla sánka.

Bol to obraz, na ktorom boli namaľovaní Asgore, Toriel a Asriel znázornení ako šťastná rodina. Avšak Asgore bol preškrtnutý červenou farbou. Bolo očividné, že sa ho niekto chcel zbaviť.



 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 4. června 2017 v 22:16 | Reagovat

Prečo je to také krátké! Prečo mi to musíš cutnout zrovna tady, Ami! Prečo!
Prečo z teba rozpravam slovensky, lebo sa o to snažím!
To bude tím dějem, žárlím z něj!
*odebere se do svého milovaného podzemí*

2 Will Will | 4. června 2017 v 22:17 | Reagovat

Super časť :D, ale jedna maličkosť zabudla si kreditovať Asriela za prvé 3 obrázky :-D

3 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 4. června 2017 v 22:29 | Reagovat

Ami

4 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 4. června 2017 v 22:29 | Reagovat

Kdepak je blesková odpověď?

5 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 4. června 2017 v 22:30 | Reagovat

Ťiky ťaky ťiky ťak!

6 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 4. června 2017 v 22:30 | Reagovat

No tak, nebo te stihne
...
...
...
...
...
Cibulova kletba!

7 Joina Joina | Web | 5. června 2017 v 15:46 | Reagovat

Jéééj tak to jsou super obrázky:) Aspoň si ty postavy mohu dokonale představit a nemusím se jich tak bát :)
A mohu se lépe vžít do děje :) Už se zase nemohu dočkat další části :)

8 Srdcová Dáma Srdcová Dáma | Web | 5. června 2017 v 18:33 | Reagovat

[7]: Souhlasím ;-) .

9 sugr sugr | E-mail | Web | 5. června 2017 v 20:04 | Reagovat

Úžasná animace! :-)

10 dinosaurss dinosaurss | Web | 5. června 2017 v 20:07 | Reagovat

Páni, to je úžasné..❤️ Naprosto parádní část. Obrázky jsou skutečně dokonalé!! :-) ..Už se velmi těším na pokračování děje.. 8-)

11 LM LM | E-mail | Web | 6. června 2017 v 17:47 | Reagovat

Opäť je to super :) Mimochodom, aj to písmo v hlavičke čo si zmenila sa mi viac páči ;)

12 Ami Ami | E-mail | Web | 8. června 2017 v 15:05 | Reagovat

[1]: Že krátke. :-D
*berie všetky svoje veci (Perwoll) a ide so String do podzemia*. My aj tak niesme ľudia. XD

[2]: Thanks a lot. :3 Inak ozaj, tie prvé tri obrázky nepatria Will, to Asriel! XD

[3]: [4]: [5]: [6]: Tomuto hovorím blesková odpoveď.... Ok, radšej sa polepším. :D

[7]: Som rada, že sa ti páčia. :) Chápem, asi nie každý si vie predstaviť kozieho krála (:-D).
Som rada, že sa to niekomu páči. ;3 Ja sa zas budem tešiť na tvoj komentík. Samozrejme aj na komentáre od ostatných.

[8]: Jej. :3

[9]: Vďaka. ^3^

[10]: Óóó vďaka vďaka vďaka. ^^ Will to určite poteší, že sa obrázky páčili (aj keď tie prvé 3 schválne odflákla xD).

[11]: Arigato! ^^ Za to ďakujem Sayurke, vďaka jej hodnoteniu blogu som zistila, čo zlepšiť. :)

13 Will Will | 10. června 2017 v 15:40 | Reagovat

[7]:

[8]:

[10]: Thank you aaaall! Popravde keď som sa pozerala na ten obrázok ja tak som tam videla toľko chýb že som si nebola istá či by sa to vôbec niekomu páčilo, takže naozaj, veľmi ďakujem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama