Royal Soul Tale | pt. 3

19. června 2017 v 20:21 | Ami |  Royal Soul Tale
Po dlhšom čase je to tu again. :D (na to že som to dávala ako každý 2. článok tak je to dlhší čas xD). Ale za to je dlhšia časť.
Problém bol ten, že aj keď mám dej premyslený, dlho som uvažovala nadtým, ako spraviť túto časť nie-až-tak nudnú.

Anyways...

Enjoy!... ???


Ešte chvíľu potom, čo Grillby dorozprával, zostal Sans akoby obarený. Stále vstrebával to, čo mu povedal. Grillby si toho všimol.

"Ospravedlňte ma, výsosť, ak som vás rozrušil, nemal by som vás tak neskoro v noci zaťažovať hlúposťami."

"Nebola to hlúposť," namietol Sans, "Vďaka, že si mi to povedal." Komorník len prikývol a zakryl obraz starou dekou. Potom sa obaja pobrali preč z Asrielovej bývalej komnaty. Grillby vytiahol kľúče, aby ju zamkol.

"Počkaj," zastavil ho v tom Sans, "Nechaj ju otvorenú, zajtra chcem, aby sa upratala."

"Ako rozkážete, výsosť."



---

Ráno Sans rozlepil oči, no bol prinútený ich opäť zavrieť, pretože ostrp lúče slnka mu svietili priamo do očí.

"Ženske nepodarené!" počul skríknuť Grillbyho, "Vravel som vám, aby ste zatiahli závesy! Kráľovi svieti slnko priamo do očí!"

"O-odpusť nám to," počul jemný ženský hlas. Sans sa opäť pokúsil otvoriť oči, tentokrát úspešne.

"Dobré ráno, veličenstvo," pribehla k nemu žena v čierno fialových šatách, ktoré nosili slúžky, "Podávajú sa raňajky." Keď to dohovorila, položila mu do lona zlatú tácku s jedlom. Slúžka sa poklonila a všetci zo služobníctva, ktorí sa motali v jeho komnate odišli a opatrne zatvorili dvere.

Mhhh, raňajky do postele, to mi Papyrus nikdy nerobil, prešla mu poznámka hlavou. Zobral do ruky nôž a nabral do neho kaviár z misky a natrel ho na čerstvý chlieb. Nikdy predtým to nejedol, ale skúsiť v živote treba všetko. Avšak keď sa do neho zahryzol, hneď to oľutoval. Rybie ikry mu škrýpali pod zubami a malo to zlú chuť. Možno samo o sebe to zlé byť nemuselo, no ochutené to bolo príšerne. Vypľul do servítky jedlo z jeho úst a tácku položil ďalej od seba. V zámku žil už vyše týždňa, no doteraz mu nič nechutilo.

"No, dnes asi opäť zostanem s prázdnym žalúdkom," zavtipkoval kostlivec, "Skočím za Alphys, tá bude mať niečo pod zub."

---

Aj keď Sans poznal cestu do Hotlandu, dvaja členovia z Kráľovskej stráže ho celou cestou doprevádzali. V meste Hotland mala totižto vedkyňa Alphys svoje laboratórium. Otvorili bez zaklopania dvere do laboratória a slušným gestom Sansovi naznačili, aby vstúpil dnu. Keď tak urobil, uvidel, ako Alphys sedí na stoličke a niečo hádže na zem. Následne bolo počuť chrúmanie. Avšak celú scénku poriadne nevidel, pretože mu laboratórny stôl bránil v dobrom výhľade.

"Ahoj Alphys!" pozdravil ju Sans veselo a nechal strážcov, nech zavrú dvere za neho. Žltá jašterička sa zľakla tak, až to ňou myklo.

"A-ahoj kráľ Sans," odzdravila ho spätne.

"Čo zaujímavé robíš?"

"A-ale nič."

"No to je zaujímavé nič nerobiť," zasmial sa kostlivec a šiel bližšie ku kráľovskej vedkyni.

Dôvod, prečo sa ňou stala bol ten, že dokázala niečo neobyčajné. Dokázala dať život neživej veci. Konkrétne Mettaton. Kedysi totiž bola úplne obyčajný duch s dušou. V tom čase bola Alphys obyčajnou vedkyňou, no snívala o tom, ako sa raz posunie vyššie. Mettatonin sen bol ten, že chcela dostať hmotné telo. A keď sa spoznali, obe si ho splnili. Takmer celý rok strávila Alphys pracovaním na jej tele, a keď bolo hotové, prišlo to najťahšie - Premiestniť dušu ducha do tela. A to sa jej podarilo. A tak z nej kráľ Asgore spravil oficiálnu Kráľovskú vedkyňu.

Dúfala, že vďaka dobrému postaveniu sa jej zvýši stratené sebavedomie a získa rešpekt. No to sa nestalo. Ako kráľovská vedkyňa musela poslúchať všetko, čo jej kráľ Asgore prikázal. A jej hlas sa stále zakoktával kvôli nervozite.

Keď Sans spravil k nej pár krokov, uvidel niečo, čo doteraz nevidel. To, čo Alphys hádzala na zem boli granule. A kŕmila nimi malého bieleho psa.

"Jej, Alphys, netušil som, že máš psa," kľakol si na koleno a pokúsil sa psa pohľadiť. Ten mu to dovolil a veselo na neho vyplazoval ružový jazyk.

"T-ty sa nehneváš?" prekvapila sa Alphys.

"Prečo by som sa mal hnevať?" nechápal kostlivec a ďalej hladil psa po bielej srsti na chrbte, "Veď je taký rozkošný! Odkedy ho máš, ako sa volá?"

"No, on vlastne ani nie je môj. Našla som ho tu v okolí samotného pobehovať a tak som ho zobrala k sebe, kým sa neozve jeho majiteľ. Pozri, má obojok." Sans sa pozrel lepšie na krk psa. Mala pravdu, na jeho srsti doslova svietil fialový obojok. Skontroloval mu zlatú známku. Bolo na nej vyryté 'Annoying dog'.

"No, majiteľ ho asi veľmi nemal v láske, keď ho pomenoval Otravný pes a nechal ho v lese. Veď tu v okolí nič iné nie je, len samí strom a vôňa ihličia." Keď to Sans povedal, pohľad na jeho tvári sa zmenil. Jašterička si to všimla.

"Pripomína ti to Snowdin, však?"

"Áno. Keby tu ešte nasnežilo... Ach, necítil by som sa tu taký cudzí. Ešte že tvoje mesto Hotland nie je tak ďaleko od hlavného mesta New home, aspoň si so mnou."

"Ak chceš mám tu dobrý signál, môžeš zavolať domov."

"Vďaka, to určite využijem," usmial sa do široka. Prestal psa hladkať a postavil sa. No psovi to očividne nestačilo, prevrátil sa na chrbát a spravil na neho psie oči, aby ho škriabkal po bielom brušku. Sans neodolal a tak aj urobil. Mal neobyčajne hladkú srsť.

"Ten pes je vážne na zjedenie," zasmial sa, "Inak, nemáš prosím nejakú tú tvoju japonskú polievku? To jedlo z kuchyne sa nedá jesť."

"Ja viem, nosia mi sem obed zo zámku. Šéfkuchárka varí divne, ale vraj jej to nikto nechce povedať, inak by sa to s ňou nedalo vydržať."

"Ako sa volá?"

"Myslím, že Muffat. Počkaj nie... Muffut? Maffet? Muffet? Neviem, niečo exotické. A musím ťa sklamať, práve sa mi minul posledný sáčok Ramenu. Ale skočím do obchodu kúpiť zásoby."

"Dobre, a nezabudni tomu psovi kúpiť nejaké jedlo, asi tu bude na dlhšie."

"N-no ja som mu skúšala dať normálne psie žrádlo. Ale t-ten pes žerie len toto," zdvihla plastovú nádobu s nejakými granulami v podobe kostí, "N-našla som ich tu za skriňou. T-teda t-ten pes ma k nim zaviedol a naznačil mi, ne-nech ho nakŕmim."

"To je zvláštne," prekvapil sa Sans, "On pozná toto laboratórium?"

"P-práveže nie, nemohol tu nikdy byť. Zobrala som vzorku k-krvi toho psa a aj v-vzorku z granul. Keď b-budú výsledky, sľubujem, ž-že ťa budem informovať." Potom čo dohovorila sa postavila zo stoličky, zobrala nejaké veci a odišla do obchodu kúpiť sľúbenú polievku Ramen. Bolo to jej najobľúbenejšie jedlo, celkovo jej azíjska kuchyňa veľmi chutila. A všetko okolo Japonska mala rada. Bolo to aj dostatočne vidieť, pretože všade kam ste sa obzreli, boli vidieť figurky a plagáty z rôznych japonských kreslených seriálov zvaných anime. Vlastne na nič iné sa Alphys ani nedívala a to isté aj kapitánka Undyne. Obe to milovali.

Zavreli sa dvere. Sans zobral plastovú nádobu a vytiahol z nej jednu granulu, následne ju hodil psovi. Ten ju s chuťou zjedol.

"Niesi Otravný pes. Budem ti hovoriť..." nachvíľu sa zamyslel, "Annoy. No, nie je to originálne, ale ani Asgore nebol originálny vo vymýšľaní mien. Hehe, len dúfam, že budem ako on... Spravodlivý a mocný. Presne tak, ako si ho pamätám." Usmial sa Sans na psa poskakujúceho okolo jeho nôh, ktorý sa snažil olízať jeho ruku, pretože voňala po psích granulách. Dovolil mu to. Avšak keď psí jazyk olízal jeho kostnatú ruku, správanie psa sa zmenilo. Rozbehol sa preč.

"Počkaj, Annoy! Nemusíš sa ma báť!" vykríkol po ňom Sans. Pes nešiel ďaleko a zastavil sa. Následne začal krúžiť na jednom mieste. Najprv si kostlivec myslel, že si naháňa vlastný chvost, no onedlho s tým prestal a začal šťekať do zeme. Kráľ kostlivec pochopil, že mu chce niečo ukázať. Šiel teda za ním.

"Čo je, Annoy?" prihovoril sa mu. Štekal stále na to isté miesto, avšak stále nechápal, čo mu tým chce naznačiť. Pes s tým znova prestal a prešiel po mieste, na ktoré doteraz štekal. Zem bola obklopená veľkými, svetlo fialovými chladnými kachličkami. Keď prešiel, jedna z nich sa zatriasla. Vtedy mu to došlo. Jedna z nich maskuje dieru v zemi. Sans ju bez zamýšľania opatrne odtiahol. Skutočne tam bola tmavá diera. A v nej nejaké... Dosky?

Vzal ich do rúk. Fúkol na hornú vrstvu prachu a inej špiny. Teraz bol vidieť zablednutý, no dostatočne viditeľný nápis na doskách.

"Project RS," prečítal nahlas Sans a nechápavo sa pozrel na psa. Ten len na neho zaštekal a kostlivec to pochopil tak, že chce, aby dosky otvoril. A tak aj urobil.

Boli v nich zažltnuté staré papiere plné textu. Nič iné nemohol s nimi urobiť, ako ich začať čítať.

Deň prvý
Kráľ Asgore mi zaobstaral tieto papiere a guličkové pero na to, aby som si zapisoval poznámky k môjmu projektu. Tento nápad schvalujem, no tých pár centov by som už predsa nahrabal, tak zle ma zas neplatí. Aj keď mi mohol kúpiť radšej gumovateľné pero, hrozne nerád škrtám. No to je vedľajšie, mal by som začať.

"Toto nebudem čítať, Annoy, nepatrí to mne." Už chcel Sans dosky zavrieť, no biely pes ho v tom zastavil ďaľším zaštekaním.

"No dobre, máš pravdu, veď všetko už vlastne patrí mne," nechal sa presvedčiť a pokračoval v čítaní.

Tak stručne. Tento projekt som pomenoval Royal Soul, z anglického prekladu Kráľovská Duša. Uskutočnil som toto rozhodnutie z prostého dôvodu. Kráľ Asgore odomňa žiada, aby som spravil niečo nesplniteľné. Aby som spravil dušu, ktorá vie dať život a má veľkú moc. Vysvetlil mi, že aj napriek tomu, že ľudia sa rozhodli s nami žiť ako jedno Spojené kráľovstvo, nedôveruje im. A na vojnu chce byť plne pripravený. Stále však tomu nerozumiem. Veď už teraz je dostatočne mocný, tak načo chce viac?! Načo potrebuje absorbovať novú, omnoho silnejšiu dušu?! Okrem toho vytvoriť takú dušu nie je možné! No vysvetlite to niekomu, kto sa nevyzná do fyziky a ani chémie. Som naozaj zvedavý, ako to zvládnem. Snažil som sa mu vysvetliť, že je to nad pozemské sily, no nedal si povedať. A vraj ak nechcem byť o hlavu kratší, mám robiť to, čo prikáže. Áno, dajú sa pomocou mágie vytvoriť falošné duše, no tie sa používajú len pri tréningoch na boj a v žiadnom prípade nie je možné pomocou nej dať život. Aj keď... Mal by som tu jeden nápad. Ale už len pri pomyslení naň sa cítim zle. Za toto pôjdem do pekla.

Keď Sans prečítal poslednú vetu prvej strany, bol nútený zostať na chvíľu paralyzovaný šokom.

Na to, aby som dokázal spraviť mocnú dušu, s ktorou bude vedieť monštrum žiť, si musím zobrať dušu iného monštra. A ja len dúfam, že tento projekt nebude mať viac obetí, ako bude plánované.

< Predošlá časť | Ďaľšia časť >
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 19. června 2017 v 20:44 | Reagovat

Sansi! Do čeho ses to sakra zamotal! Dělej, popadni kečupu, kolik uneseš a zdrhej i s tím psem, já zabavím robůtka! *připraví si jehly*
...
Amí! Kolikrát ti ještě budu muset opakovat, abys mi netrhala nervy! Netrhej mi je! Proč mi je trháš!
Já cu další díl, ale tentokrát mi nervy prosím netrhej!
Btw, bude nějaký článek, kde bude ten spis celý? Ráda bych si ho přečetla a zkonzultovala, že ano!
Mark: *pomalu pokývá hlavou*

2 Srdcová Dáma Srdcová Dáma | Web | 19. června 2017 v 21:55 | Reagovat

Podle mě jsou ty květy nakreslený lakem ;-) moc děkuju za pochvalu :-) jsem ráda že se ti líbí.

3 dinosaurss dinosaurss | Web | 20. června 2017 v 19:49 | Reagovat

Páni, naprosto bravurně napsáno. O_O

4 Al Al | 21. června 2017 v 8:37 | Reagovat

Hmm, mal by som takú otázku Ami, potrebujem si zahrať Undertale aby som tento príbeh pochopil alebo ho môžem začať aj len tak čítať a postupne ho pochopím? Pretože to vyzerá zaujímavo no nikdy som tú hru nehral.

5 Ami Ami | E-mail | Web | 22. června 2017 v 20:14 | Reagovat

[1]: Berme kečup, perwoll, ověši a podobné veci na prežitie! A ňuň, čo máš s robotom? XD
To ti neviem garantovať že to nespravím pretože sa to deje bez môjho vedomia. A yup, mal by byť v budúcej časti, alebo ešte uvidím, ci ma nenapadne to dať celé postupne. Budem sa tešiť na tvoju konzultáciu. :D

[2]: Aha, tak to musí byť naozaj niekto veľmi šikovný, ďakujem. ;) No nabudúce by som poprosila sa u komentárov vyjadriť sa k článku. ;)

[3]: Ďakujeeem! ^^

[4]: Nie, nakoľko viem, že nie všetci budú poznať Undertale, tak to píšem tak, aby to vedel pochopiť každý bez toho, aby to hral a poznal postavy.
Tak to sa budem tešiť na tvoju kritiku. ^^

6 Elis Elis | Web | 23. června 2017 v 14:16 | Reagovat

Tak to je naprostá pecka!! Jentak dál s psaním :-)

7 Magicmax :) Magicmax :) | Web | 23. června 2017 v 22:09 | Reagovat

iÁ IEN ŽE MÁŠ MOCPŘERÁSNÉ POZADÍ :) ;) :) :) :-)  :-)

8 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 8. července 2017 v 14:36 | Reagovat

:O To bola úplne pecka časť! Veľmi sa mi to páčilo, celý ten príbeh o duši, o projekte, úplne super! Idem na dalšiu časť! :D

9 rainorchid rainorchid | Web | 21. července 2017 v 23:04 | Reagovat

Moment prosím - obľubujú anime? Oni akože majú TV a elektrinu? A aj keby, tak mali by to vôbec dovolené? Sú to "monštrá" a obdivovali by ľudský výtvor? To mi nesedí :-?

10 Aurora Akkaris Aurora Akkaris | E-mail | Web | Čtvrtek v 22:26 | Reagovat

Woohoooo! Tak ten projekt působí dost hustě a já jsem nadšena, jelikož se začíná dít něco důležitého! (Taková je moje mysl pokaždé při sledování nějakého děje, ať už ve filmu, knize či seriálu xD Anebo hře, když na to přijde xD)
Teďka mě od tohohle příběhu někdo asi těžko odtrhne OwO

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama