Royal Soul Tale | pt. 4

29. června 2017 v 16:54 | Ami |  Royal Soul Tale
Je to moja vina, že minulú časť nebola ilustrácia (a tá tu musí byť, že Willie?). Rozhodla som sa, že ich bude kresliť len ona, pretože mne to hrozne trvá a okrem toho to vždy dopadne hrozne, narozdiel od nej, ona to má dobre a za dobrý čas.
Enjoy!


"A-aké obete?!" vykríkol Sans po psovi, "Tie obete, ktoré spomenul Grillby? Ľudské deti? Štekni raz ak nie, dvakrát ak áno." Pes ako keby mu rozumel a zaštekal dvakrát. Bol očividne dostatočne rozumný na to, aby bol obyčajný. A to Sansa desilo. Takisto nerozumel tomu, prečo ho chcel oboznámiť s týmto 'projektom', no to sa asi nedozvie do vtedy, kým si celý spis neprečíta. S vedomím, že nemá na výber, začal opäť čítať.

Deň 1
Tak som sa rozhodol, že sa pustím do projektu. Momentálne horúčkovito premýšľam, odkiaľ by som vzal dušu monštra. Jasné, dobrovoľne mi ju nikto nedá. Musel som sa na to opýtať kráľa Asgora, ako si to predstavuje. Ten nápad, ktorý mi navrhol sa mi naozaj nepáči. Vraj dieťa sa ľahko dá nahovoriť.


"Preboha!" opäť vykríkol kostlivec a následne si povzdychol, aby sa upokojil, "Ah, nebudem už radšej predbiehať, kým nebudem vedieť všetko."

Deň 8
Pripravoval som týždeň laboratórium a myslím, že potrebné veci sú pripravené, no nemohol som samozrejme začať bez tej duše. Prijal som kráľov návrh a zašiel včera na ihrisko. Bolo tam kopec detí, ale jeden mi prišiel najviac dôverčivý a aj som v tom mal pravdu. Volá sa Monster kid, nezvyčajné meno a naozaj dlhé, budem sa o ňom vyjadrovať ako o Subject00. Zaviedol som ho ku mne do laboratória. Prvý fakt, ktorý som si na ňom všimol bol ten, že nemá ruky. Spočiatku som si myslel, že ich má skryté pod jeho dlhým svetlo zeleným svetríkom s oranžovými pruhmi, no teraz to už viem. A aj viem, ako to využijem. Spýtal som sa na to, či by nechcel ruky, aby sa mohol hrať a šplhať po preliezačkách ako jeho priatelia na ihrisku. Chvíľu váhal, no pre šťastie súhlasil. Pre moje šťastie. Vzal som si teda jeho dušu pod zámienkou, že je to jediná cesta, ako mu ich darovať. A tak som konečne dušu získal. Mal by som sa radovať, no ten fakt, že potom ako som to urobil, sa jeho telo rozpadlo na prach a už nedalo vrátiť späť ma nenechá dnes spať. Práve som si vybudoval zlú karmu. Ale ak by som to neurobil, pravdepodobne by som dopadol rovnako. Kráľ Asgore sa mi totižto vyhrážal so slovami: "Zabi, alebo budeš zabitý."

Nie Asgore, to si nepovedal. To niesi ty!, prebehla Sansovi hlavou poznámka. To sa naozaj na neho nepodobalo. Aj keď si o tom už nebol istý, no stále nechcel o ňom pochybovať. Rozhodol sa radšej v čítaní pokračovať.

Deň 9
Hneď sa radšej do toho pustím a zhrniem si všetko, čo som o duši Subject00 zistil. V prvom rade akú má veľkú moc, to je hlavné. No, mohol som ho vyskúšať pri boji ešte zaživa, ale to mi akosi nenapadlo. Nevadí, dá sa to aj takto. A ako som si myslel, jeho útočný duch je veľmi slabý, no nič extra som samozrejme ani nečakal. Obyčajná biela duša obrátená hore nohami, ako duša každého iného monštra.
Viem to, pretože na duši sa dajú jednoducho urobiť testy. Už len prísť na to, ako ju zosilniť tak, aby bola ešte mocnejšia, ako tá kráľova. To bude naozaj ťažké.

Deň 23
Som taký hlupák! Nemôžem na nič prísť! To som si po celé tie dni hovoril a to je dôvod, prečo som nič nezapisoval, pretože celé vety by boli len o tom. Ale napadlo mi, že by som mohol moc duše zosilniť pomocou aury iných duší. Tie by duši od Subject00 dali moc, ktorú sami vlastnia. Ale je to možné? Áno, no tentoraz to už nebudem robiť ako pri vyparovaní, pretože z toho by som mal len pokusné sérum a to ja nepotrebujem. Už to mám naplánované, len to začať pomaly realizovať.

Deň 24
Po mojom nápade som sa rozhodol hneď na druhý deň ísť nájsť ďaľších vlastníkov duší. Konkrétne ľudí. Keď som povedal kráľovi Asgorovi o mojej ceste k získaní duše od Subject00, bol rád no zároveň si neželal, aby kvôli tomuto projektu za obeť padli naši, myslené monštrá. Nech vraj obetujem tentokrát radšej ľudí. No ale musel som vziať dušu monštra, pretože monštrum nedokáže žiť s ľudskou dušou, to je predsa jasné. Ach, kráľ nie je hlúpy, no niekedy mám pocit, že keď veľmi niečo chce, tak nepremýšľa nad tým. A je mi jasné, že za obeť padnú opäť deti.

"Tušil som to, teraz prídu na rad ľudské deti. Takže je to pravda," podelil sa Sans o svoje myšlienky so psom. Keď chcel opäť pokračovať v študovaní spisu, otvorili sa dvere a do laboratória vstúpila Alphys. Skôr, ako stihla vidieť, čo Sans drží v rukách, sa jej otočil chrbtom a rýchlo sa snažil dosky strčiť za opasok na chrbte. Neuvažoval nadtým, či jej to chce ukázať, alebo nie, bol to jednoducho jeho reflex.

"Dúfam, že si dlho n-nečakal," povedala Alphys a šla k časti laboratória, kde bola niečo ako malá kuchyňka. Vytiahla dve misky, rozbalila sáčky a vybrala z nich kocky nudlí. Dala ich do misiek a zaliala vodou. Následne jednu dala do mikrovlnky a zapla ju. Vytiahla vajíčka, dala ich variť a začala krájať zeleninu.

Ten, kto písal tie spisy musel byť Kráľovský vedec, nikto iný by to predsa nemohol spraviť, hovoril so sebou Sans v duchu, Možno by som sa na to mal opýtať Alphys, ona je predsa tiež Kráľovská vedkyňa.

"Spravím ti kráľovský Ramen," zasmiala sa Alphys, no všimla si, že Sans akoby ju nepočul, "Počúvaš ma?"

"Č-čo?" vytrhla ho jej otázka zo zamýšľania sa, "Ale hej, teším sa. Len mám otázku."

"Akú?"

"Nevieš niečo o bývalom Kráľovskom vedcovi?" spýtal sa jej narovinu. No prudká zmena témy Alphys zaskočila rovnako ako tá otázka. Odvrátila zrak od sporáka a pozrela sa na neho.

"No, j-ja... Samozrejme, že v-viem. Ale čo by si chcel p-presne vedieť?"

"Čo ja viem," mykol kostlivec ramenami, "Len tak čo vieš, chcel by som proste vedieť niečo o minulosti kráľovstva, mám o tom totálne vypatlaný mozog."

"N-no viem, že sa volal Gaster. Doktor Gaster. Dokonca som počula, že mal IQ vysoké až 213. Veľa ti t-teda o ňom nepoviem, a-ale stala sa mu taká vec, ktorá keby sa nestala, tak by toto laboratórium pravdepodobne teraz nepatrilo mne, ale ešte stále j-jemu," povedala, no pred poslednou vetou, ktorú plánovala povedať, zmĺkla.

"Čo sa mu stalo?" vyzvedal Sans a takmer to vykríkol, no včas sa mu podarilo zastaviť to.

"P-pri svojom poslednom projekte spáchal s-samovraždu." Tentoraz po jej slovách mlčali obaja. Trápne ticho ešte chvíľu ostalo, no potom ho prerušil zvuk mikrovlnky. Alphys teda otvorila jej dvierka a vybrala misku, pri čom si pomáhala utierkou, aby sa nepopálila. Do misky vysypala nejaké korenie a pridala bujón. Už sa Sans tešil na dobré jedlo po dlhšom čase, no keď tam hodila nakrájaný špenát, vajíčka, orechy, mäso... Akosi ho prešla chuť do jedla. Keď si s miskou v ruke sadla na svoje kreslo a podávala mu nudlovú polievku, začal hľadať výhovorku, aby neurazil jej kulinársky talent.

"Ehm, Alphys hrozne ma to mrzí, ale ja akosi už musím ísť."

"P-prečo? A čo Ramen?"

"Eeeh," poškriabal si zátylok, "Mám ešte na starosti papierovačky, no hrozná otrava, takže čím skôr to bude za mnou tým lepšie."

Keď to dopovedal, zobral do rúk psa a zakýval Alphys na rozlúčku: "Tak sa maj!"

"A-a pes?"

"Neboj, Annoya trochu vyvenčím." Podišiel k východu a zaklopal na dvere. Jeho strážcovia mu otvorili a on vyšiel z laboratória.


"Výsosť, to je váš pes?" všimol si jeden zo strážcov bieleho šteňaťa čo Sans zvieral v rukách.

"Áno," pozrel sa na neho, "Prečo sa pýtaš?"

"Ja lenže si dávajte pozor, aby vás nepohryzol."

"To preto, lebo som kostlivec?"

"O-ospravedlňujem sa, veličenstvo," povedal strážca zahanbene zatiaľčo ten druhý sa škeril od ucha k uchu. Sans sa na neho nehneval, práve naopak, zasmial sa. Aj napriek tomu, že bol kostlivec, mal rád vtipy o kostlivcoch. Následne na lícnej kosti pocítil, ako ho pes olízal.

Nie Annoy, nezabudol som na teba, prihovoril sa mu v duchu hľadiac na neho, A mám dobrý dôvod, prečo si ťa beriem so sebou. Prepáč Alphys, že som ti trochu klamal. No až v kostiach cítim, že toto šteňa mi pomôže sa dostať k veľkej moci, ktorá zo mňa spraví dobrého kráľa. Presne tak, ako si to želal Asgore.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Joina Joina | Web | 30. června 2017 v 19:41 | Reagovat

Jak se koukám, přeskočila jsem jednu kapitolku. Rychle jsem si jí musela přečetla i další a pěkné :)
Baví mě to tak číst :) Pořád tam je něco nového a to je skvělé :)
A nevadí když nestíháš kreslit :)

2 Yolandi Yolandi | 1. července 2017 v 11:38 | Reagovat

supeeer :) ďalšiuu

3 Ami Ami | E-mail | Web | 5. července 2017 v 9:12 | Reagovat

[1]: Ďakujem, strašne mi spraví deň to, keď vidím, že to niekoho baví. :33
Do ďaľšej časti už ale mám aj vlastný obrázok. :D

[2]: Vďaka. :3 Neboooj bude. :-D

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 8. července 2017 v 14:41 | Reagovat

Parádna časť. Odkrývy sa viac tajomstiev no prichádza na rad množstvo otázok. Dufam, že sa mi dnes podarí rpečítať aj 5tku, ktorú vidím, že si vydala, no musím sa ísť na chvíľu učiť na skúšku :(
Ale enviem sa dočkať, čo bude dalej!

5 rainorchid rainorchid | Web | 27. července 2017 v 0:08 | Reagovat

Ten koniec ma fakt prekvapil O_O myslela som si, že je proti tým pokusom O_O

A ten psík je pekný :-) jeho meno sa pekne vyníma na tom obojku ;-) je to husté :D

6 Aurora Akkaris Aurora Akkaris | E-mail | Web | Před 49 minutami | Reagovat

Takže král Sans nachází výmluvu a mizí? Ha, to bude ještě určitě zajímavé! :3 (tedy... Samozřejmě a na 100%, jsem si jistá!)
S radostí se pouštím do dalšího dílu! X3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama