How to Tell Scary Stories

5. července 2017 v 9:04 | Ami |  Creepy things
Ako rozprávať desivé príbehy?

Je známe, že ľudia si radi hovoria strašidelné historky. Či už pri kempovaní, prespávačke, na výletoch... Veď to poznáte. Možno aj vy čítate radi strašidelné historky a potom sa nemôžete dočkať, kedy príde vhodný čas na to, aby ste ich povedali. Ale kedy je ten vhodný čas?

Sama rada rozprávam desivé príbehy, najradšej legendy. A ak sa niekam chystáte so známymi a chcete ich trochu postrašiť, tu je zopár rád, ktoré vám dúfam pomôžu sa vyhnúť chybám pri rozprávaní. :)




Príprava
V prvom rade si nájdite zopár príbehov, ktoré vás osobne vydesia. Najlepšie nejaké legendy či povery. Najhorší výber by bol ten, kebyže na konci niekto zomrie/všetci zomrú. Musí to byť presvedčivé, čím reálnejšie, tým lepšie. Takže bez mnoho obetí a krvi to bude oveľa, OVEĽA lepšie. Vyhýbajte sa klišé v príbehoch, ako napríklad litre krvi, číslo 666 a podobne. Hlavne nie priveľmi dlhé, je pravdepodobné, že by ste stratili pozornosť poslucháčov a ani by to už nebolo také desivé. Super by bolo, kebyže pri poslednej vete prechádza mráz po chrbte.

Dbajte na svoju psychiku!
Ľudia, ktorí chcú byť rozprávačmi strašidelných príbehov, alebo sa venujú temným veciam, si niekedy neuvedomujú svoje hranice. Ak vám niečo spôsobí nočnú moru, donúti spať so zapnutým svetlom či nezaspíte vôbec, je to ešte v poriadku. No ak vám to ovládne myseľ, stále na to myslíte... Je to dosť zlé, boli už prípady, kedy kvôli tomuto ľudia zostali na psychiatrii, ubližovali si fyzicky či si siahli na život. Takže najprv berte na vedomie, či máte na to žalúdok. Napísala som, že najlepšie sú čo najrealistickejšie príbehy, aby tomu druhý uverili. No vy sami MUSÍTE vedieť o tom, že príbeh nie je pravdivý. Alebo ak ste to počuli od niekoho iného a chcete to rozšíriť... Platí jednoducho pravidlo, že musíte mať zdravý rozum pri zaoberaní sa takýmito vecami.

Čas a miesto
Je jasné, že o polnoci či o tretej ráno majú tieto strašidelné príbehy najlepší účinok. No pokojne stačí, keď to bude pri zapadújom slnku, nemusí byť práve čiernočierna noc, podľa toho, kedy sa to hodí vám. Ak ste rozprávali o nejakom prízraku objavujucom sa v noci, poslúchači môžu mať strach, že keď onedlho zapadne sknko, nebudú môcť pred tým stvorením ujsť. No určite nie ráno a ani keď je slnko vysoko, je to najhoršia atmosféra. Miesto môže byť naozaj hocikde: v stane, pri ohnisku, v izbe... To je nazaj len na vás.

Začíname
Je tiež dôležité, ako začnete. Rozhodne nie "Kde bolo tam bolo...". :D Vy predsa nehovoríte rozprávku. Ak hovoríte legendu či podobne, najlepšie je začať "Tento príbeh som počul/a (od toho a od toho)." Dať také veci, akože ste to už ústne počuli. Alebo "V našom meste žil..."
Tiež by ste mohli poupraviť príbeh podľa toho, aké je momentálne počasie. Ste na prespávačke zavretý s priateľmi v izbe, je večer a vonku prší? Tak začnite "V jedného daždivého večera...". Nepovedzte "V upršaný večer ako tento..." Desivejšie predsa bude, ak si to poslúchači uvedomia sami, nie?

Urobte atmosféru
Čím lepšia atmosféra, tým vyššie šance na vydesenie. Nie je potrebné si hneď prichystať presne 666 sviečok. Perfektná a maximálne desivá atmosféra by bola tá, kebyže zostanete v úplnej tme a s priateľmi si sadnete do kruhu, pričom v strede zapálite jednu sviečku. Ale ani to nie je potrebné. Keď už je tma či slnko zapadá, atmosféru môže doladiť len váš hlas.

Narábajte s hlasom
Neberte to hneď zhurta, váš hlas nemôže znieť ako od mŕtvoly zo záhrobia, to by okamžite znelo, že sa márne snažíte povedať niečo desivé a takto hlúpo si pomáhate. Stačí len, ak hlas zvážnite a budete hovoriť tichšie.
Nešepkajte hneď, to sa môže skôr hodiť pri finálnej vete, ktorá má vydesiť. Pri rozprávaní nerobte dlhé prestávky, ako keby ste premýšľali, ako príbeh pokračuje.
Nekoktajte! Nehovorte nijaké citoslovcia ako "Eeee..." a ani podobne, hneď vašich poslucháčov prejde to napätie. Nenapodobnujte a nepokúšajte sa robiť nijaké zvuky, tiež chabý pokus o to povedať desivý príbeh.
Nesmejte sa a neškerte sa.
Skrátka buďte pokojný, hovorte plynulo, nie príliš rýchlo a ani pomaly, nerobte zbytočné zvuky a grimasy, tvárte sa normálne. Najlepšie, ak si to ešte predtým poviete pre seba nahlas, precvičiť si rozprávanie.

Zakončenie
Ako som už písala, poslednú vetu zašepkajte. Následne zatvorte ústa a zostaňte ticho, sledujte reakcie poslúchačov. Nerobte ksichty ako napríklad "vypúlite oči a nahodíte široký, psychopatický úsmev". To by si skôr ostatní mysleli, že príbeh nie je desivý, to VY ste ten šialenec. A to zrovna nechcete byť známy ako ten, čo sa venuje psychadelickým veciam a parádne mu z toho hrabe, že? Tiež na konci netlesknite rukami a nevykríknite: "Tak, ako sa páčilo?" V tom momente strach z ostatných vyprchá ako vaše šance vydesiť ich.
Skrátka bohate stačí, ak budete vážny a prirodzený.

Ak poslúchači nepochopia pointu...
Dosť hlúpa situácia, čo? Ak by predsa len vaši známy boli náhodou trochu "krátkomyseľní", zostaňte pokojný a pokúste sa to zachrániť. Napríklad obráťte desivý príbeh na humorný. Alebo pointu vysvetlite, pričom sa pokúste udržiavať atmosféru. Nemusí to byť len vaša chyba rozprávania, možno ste si vybrali zlú historku. Najlepšie ak poslúchačov aspoň trochu poznáte aby ste vedeli, čo na nich bude platiť.

Pozor! Nepokúšajte sa vydesiť:
  • Ľudí so srdcovými ochoreniami
  • Malé deti, za ich budúci psychický stav budete neskôr zodpovedný vy
  • Ľudí, ktorí sa dajú ľahko vydesiť. Nie je to fér takého človeka desiť a aj keď vám to môže prísť vtipné, neskôr to môže mať vážne následky na jeho duševnom stave

Príklad
Takto príbeh rozprávajte: "Jedného daždivého večera, muž cestoval na víkendovú chatu. Po usúdený, že cesta je príliš klzká sa rozhodol ubytovať v moteli. Žena pri recepcií mu dala kľúč od jeho izby. Muž sa šiel v pokoji vyspať do izby. V noci sa však zobudil na hlasný zvuk tečúcej vody. Nemohol spať a tak otvoril dvere, aby to šiel skontrolovať. Zvuk vychádzal z izby, ktorá nemala číslo. Pokúsil sa myknúť kľúčkou, no bezvýsledne. Pozrel sa do kľúčovej diery. Stále počul tečúcu vodu, no všetko čo videl bola len červená farba. Keď šiel na druhý deň ráno na recepciu vrátiť kľúče, opýtal sa recepčnej kto je v tej izbe bez čísla. Ona mu dodala odpoveď v podobe príbehu. V tej izbe bola žena zavraždená svojim manželom. Celé jej telo bolo biele."
*pošepkajte* "No len jej oči boli červené."

(Nedám sem príklad, ako príbeh nerozprávať, keďže chyby sú napísané vyššie).

Zachránenie príbehu: Ak chcete vysvetliť: "Jediné, čo ten muž v izbe videl boli červené oči tej ženy."
Obrátiť na humor: "Recepčná si vypýtala peniaze za ubytovanie od muža. Ten jej dá kupón s tým, že je od ich hotelu a je tam noc zadarmo a rýchlo zdrhne skôr, než recepčná zistí, že ten kupón je 15% zľava na banány v Tesco." (Dobrý príklad toho, že v rýchlosti vám asi nenapadne spraviť z toho vtip, takže radšej vysvetlite, pričom máte šancu stále zachovať atmosféru).


Ďakujem vám, že ste sa dočítali až sem. Dúfam, že vám zopár rád aspoň trochu pomôže do budúcna. :) Ak by ste aj vy nejakú mali nezabudnite sa s ňou podeliť v komentároch. Taktiež ak máte nejakú skúsenosť s rozprávaním strašidelných historiek, podeľte sa s ňou. Budem vďačná za každý komentár k článku, taktiež poteší aj hodnotenie. c;
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 5. července 2017 v 18:41 | Reagovat

Eeeee.... *zasměje se jako sadomasochistický úchyl a mačetou rozkrojí jablko* Baf?
Tutoriál by Ami! Kdo chce další tutoriály by Ami? *zvedne ruce všem, které potká* Co třeba DIY Perwoll Black to Purple? Nu?

2 Felix Felix | Web | 5. července 2017 v 20:23 | Reagovat

Skvělé rady, opravdu moc dobře napsáno. Ten příklad se velmi povedl. :-)

3 dinosaurss dinosaurss | Web | 5. července 2017 v 20:36 | Reagovat

[2]: To jsem já.
Opomněl jsem se odhlásit z e-mail centrum a nějak se to přeneslo sem. :-D

4 dinosaurss dinosaurss | Web | 7. července 2017 v 0:07 | Reagovat

Dnes jsem narazil na YT na zajímavý, strašidelný příběh ( https://www.youtube.com/watch?v=nvRsOe-QvpE )
.. Hrozně moc mně připomněl "Annie96 is typing...", o kterém jsem se dozvěděl díky tvému blogu. :D

5 Ami Ami | E-mail | Web | 7. července 2017 v 7:25 | Reagovat

[1]: Pozor na Strin, možno teraz bude chcieť rozprávať nejaké creepy storky! O_O xD
String chce aj nejaký tutorial? Hmmm... Uvidíme čo sa s tým dá robiť. :-D

[2]: Ďakujem. :3

[3]: Nejako mi to napadlo podla tvojej profilovky. :D

[4]: Vďaka za link. :) Som tiež rada, žr si u mňa na niečo nové narazil. ;)

6 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 7. července 2017 v 8:26 | Reagovat

[5]: Neboj, to bych nikdy neudělala. Já preferuji tiché drásání nervů, to mi jde lépe.
Jéééj tutoriál by Ami! *vylítne stropem*

7 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 7. července 2017 v 9:04 | Reagovat

Chňap chňap chňapi, chňapi chňapi chňap!
...Já si jen zpívám!

8 Joina Joina | Web | 10. července 2017 v 9:08 | Reagovat

Jako malá, jsem si s přáteli taky vykládala takové příběhy. Ale mě většinou podobné příběhy děsily. Ale někdy jsem to doposlechla až d konce. :)

9 LM LM | E-mail | Web | 12. července 2017 v 22:00 | Reagovat

Super typy ako niekoho za letnej noci vydesiť na smrť :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama