Jennifer's Furby

Pátek v 21:14 | Ami |  CreepyPasta a inè Pasty
Čítala som zopár mojich starých CP prekladov a moja reakcia bola "Jeff, nemáš ešte nejaké riedidlo?" Toto je jeden zo starých prekladov, len o dosť upravený.
Hope you afraid it. =)


Keď som bola malá, povedala by som, že som mala asi osem alebo tak, tak som strašne chcela Furbyho. Mojí rodičia celkom slušne zarábali, takže by som privítala zhovorčivú hračku pod stromček, ale v tej dobe boli tak populárne, že dostať jednoho bol celkom výkon. Samozrejme, rovnako ako mnoho iných rodičov v tom roku vydania Furbies, ani oni nemali to šťastie dostať jedného pre mňa. Bola som trochu zklamaná na Vianoce, hoci som bola len malé dieťa, ale bola som si vedomá ponuky a dopytu. Behom Vianočných prázdnin pár mojich kamarátov prišlo a ja som im závidela. Mali Furbies.


Našpúlila som pery a trucovala, keď som videla ďaľšie dve dievčatá sa smiať, keď ich Furbies komunikovali a hrali sa spolu. Jessica dostala šedého škvrnitého s bielym bruškom a rúžovou ofinou. Amanda dostala čisto bieleho s modrými očami, presne akého som chcela. Naštvala som sa, ale tvárila som sa to vyzerať šťastne. Po chvíli šli domov. Moji rodičia jasne mohli povedať, ako veľmi som bola nahnevaná. Január prišiel aj odišiel, a dokonca ani na moje narodeniny som žiadného Furbyho nedostala. Urobila som to čo vždy.

Našpúlila som pery a trucovala ako malý zmetok, sadla som si a začala česať hrivu mojej My Little Pony bábiky, čo som mala. Jedného dňa, moja mama mala hovor a keď skončila, bolo jej v očiach vidieť, že sa niečo stalo. Samozrejme, zvedavo a znudene so svojími bábikami som sa postavila, aby som videla, čo sa stalo.

"Mami? Čo sa stalo?" Pevne ma objala.

"Tvoja sesternica Jennifer..." začala koktať, len hlasno vzlýkala. Jennifer bola o mnoho staršia ako ja. V tej dobe jej bolo šestnásť.

"Nebude tam, keď sa pôjdeme pozrieť na tetu Becky."

"Prečo?"

"Ona je teraz v nebi, zlatko."

Vedela som, čo to znamená. Nevedela som, že Jennifer je na tom tak zle, ale keď som ju videla, bola vždy na mňa veľmi príjemná, aj keď som nemala rada hudbu, ktorú počúvala. Mužom sa vždy zdala podráždená, alebo smutná. Jej vkus sa zmenil, keď som bola staršia. Jednoducho povedané, ona bola naozaj v depresií a nosila vždy čiernu. Nevedela som, že v tej dobe bola to, čomu starší ľudia hovoria 'Gót'. Vedela som len, že moju tetu by to veľmi nahnevalo. A to znamenalo, že sme museli ísť k nej.

Becky bola veľmi rozrušená, keď sme sa objavili. Myslím, že moja mama nechcela, aby sme prišli spolu, ale ja som prosila a prosila a dúfala, že by som mohla nájsť nejaký spôsob, ako tetu rozveseliť. Bolo to tam bez Jennifer divné, ale moja matka sa rozhodla zúčastniť sa jej pohrebu, môže to byť dobrý spôsob, ako sa dozvedieť o vyrovnaní sa so smrťou.

Bol pohreb s otvorenou rakvou. Jennifer vyzerala, akoby len pokojne spala. Plakala som, pretože som vedela, že sa neprebudí. Nechcela už so mnou hrať Petty Dort, nechcela mi hovoriť strašidelné príbehy, a nepovedala mi už cool veci o pavúkoch... Nakoniec rakva bola uložená do zeme.

Ticho som pošepkala: "Dobrú noc, Jenny."

Po pohrebe som šla do jej izby. Prázdna fľaštička piluliek (nebol tam nijaký štítok, tak neviem, čo to bolo) bola stále na podlahe. V tom čase som nevedela, čo to znamená, ale moja mama a jej sestra diskutovali o tom, čo bolo zistené pri pitve, že sa predávkovala Valiumom a alkoholom, ktorý ju zabil.

Pár vecí už bolo odnesených z jej izby. Jej denník obsahoval údaje o tom, ako chcela zomrieť a ako sama seba nenávidela. Nikto nevedel, že sa takto cítila. Ja som to hlavne nevedela. To ma mrzelo. Vždy vyzerala tak šťastná, keď som ju navštívila. Počula som, ako Becky a moja mama plakali. Prišli do izby Jennifer a rozhliadli sa. Becky trvala na tom, že všetky jej plagáty museli byť strhnuté a kto vie čo ešte. Chcela vyčistiť miestnosť od všetkých jej starých vecí.

Moja matka mi neskôr vysvetlila, že niekedy, keď niekto umrie, tak ľudia, ktorý ich milujú, nechcú vidieť ich veci, pretože by im vadili. Myslela som si, že to bolo kvôli tomu, že Becky nenávidela Nirvana a Marilyn Mansona. Po chvíli som skončila so sberom veci, ktoré chcela Becky vyhodiť. Mala kopu CD plných hudby, ktorej sa bojí väčšina detí v mojom veku a pár plagátov, ktoré šli s nimi. Becky bola na mňa nahnevaná, premýšľala, prečo som chcela tie 'desivé veci'. Moja odpoveď bola jednoduchá.

"Jenny ich mala rada, a ja som mala rada Jenny, takže ja mám rada tie veci, ktoré mala rada."

Moja matka len zavrtela hlavou, dívala sa na Becky. Povedala jej, nech ma ešte skúsi prehovoriť, ale ona vedela, aká tvrdohlavá som. Ale po kope zhromaždeních vecí som sa šla pozrieť na policu cez celú izbu. Videla som Furbyho.

Možno to nebola farba, ktorú by som chcela, ale bol to stále Furby. Bola to čisto čierna, ale niečo také som od Jenny očakávala.

"Teta Becky, môžem mať Furbyho tiež?" Ona len prikývla, zahrýzla si do pery, aby zahnala slzy. Zobrala ho z regálu a podala mi ho.

Bola to dlhá cesta domov, ale hrala som sa s Jennynim starým Furby, takže som sa cítila v pohode. Fungoval tak, ako to bolo v manuále. Hovoril v jeho hlúpom jazyku, ja som naňho hovorila anglicky. Mojej matke sa očividne uľavilo, že mi jedneho nekúpila, ale bola rozrušená smrťou sesternice. Potom incidente sa často bavila s Becky.

Často som sa hrala s Furbym a začala som počúvať hudbu, ktorú Jennifer nechala po sebe. Mojím priateľom sa to nepáčilo, tak som to nepúšťala, keď boli okolo. Priniesli svojích Furby za mojim, len aby sa stretli. Bol šokovaný tým, čo sa stalo. Furbyho zelené oči nechápavo hľadeli do modrých očí Amandinho bieleho.

Jeho mechanickým hlasom povedal niečo, čo nás veľmi prekvapilo: "Ja niesom ako vy!"

Amanda vyzerala trochu nervózne a zobrala si svojho Furbyho do náručia a hodila na mňa zvláštný pohľad.

"Neučila som ho to, prísahám!" povedala som. Porozprávala som, ako som ho dostala a Jessica, tá najpoverčivejšia z nás, povedala, že je buď starší, alebo prekliatý.

Povedala som jej, aby nebola hlúpa. Snažili sme sa, aby s ňou komunikoval, ale môj Furby len zavrel oči a zaspal, aj napriek ďaľším priateľským pokusov o spievanie a ktovie čo ešte. Povzdychla som si a zavrtela hlavou.

"Myslím, že je potrebné ho resetovať, alebo také niečo." Ostatné dievčatá prikývli. Vzala som pero a stiskla tlačítko na spodnej strane. Potom, čo otvoril oči, povedal niečo, čo som si myslela, že nie je normálne.

"Mne je zima." Dívala som sa do jeho zelených očí. Pripomínal mi Jennifer.

Tú noc, mojí priatelia a ja sme mali prespávačku. Všetci sme mali našich Furby, ale môj sa rozhodol byť asociálny a spať celý ten čas. Dívali sme sa na filmy a rozprávali sme sa o veciach, o ktorých sa normálne dievčatá nebiavia. Smiali sme sa a rozprávali si strašidelné príbehy a dokonca sme si Amandu doberali za to, že sa zamilovala do chlapca menom Kevin. Tiež si doberali mňa kvôli jednému chlapcovi, ktorého som VÁŽNE nemala rada, alebo bolo zrejmé, že on ma rád mňa. Len som urobila spomalené pohyby, čo viedli k smiechu.

Potom, čo sme sa vyspali, sme sa naraňajkovali a šli domov. Potom sa môj Furby zobudil. Snažila som sa ho nakŕmiť tým jeho depresívnym jazykom.

"Ja niesom hladný."

Zamračila som sa. Hladkala som jeho chrbát, aby napodobnil maznanie. Na to reagoval s "Boo", čo znamenalo nie. Bola som znova naštvaná. Premýšľala som o jeho brúšku so snahou šteklenia. Ten zo seba vydal len zvuk, ktorý znel ako znudené vzdychanie. To bolo také nepríjemné.

"Nehrať." To som vôbec nečakala. Nebolo to také, ako jednanie Furbies mojich priateľov. Len tam sedel s očami otvorenými dokorán, díval sa a nerobil nič, okrem občasného zývnutia, alebo povzdychov. Pri rozhovore s mojou matkou mi vysvetlila, ako sa Jennifer správala k Becky behom jej posledných dní. Po chvíli som šla spať.

Ďaľší deň som sa zobudila a Furby odpovedal: "Nechaj ma spať."

Zaspal, ako zvyčajne, ale tentoraz nechal svoje oči otvorené a potom zaspal. Povedala som to mame, pretože ma to začalo desiť a ona sa na mňa zvláštne pozrela.

"Čo sa deje, mami?"

"To boli posledné slová Jennifer."

---

Následne sme vybrali baterky z Furbyho. Keď som chcela na e-Bayi nájsť nejakého zberateľa Furbies, nenašla som nikoho.

Zaplať Pánboh, povedala som si. Pozrela som sa na Furbyho.

Otvorené zelené oči bez života, stále ma znepokojujú. Je svedkom smrti mojej sesternice, a niekedy by ma aj zaujímalo, či je jej duša uväznená vo vnútri. Mala narušenú stranu, ktorú som nikdy nepoznala, a všetko zlé v nej mohlo byť zachované v hračke, ktorá sedela tak nevinne na jej knižnej políčke.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | Sobota v 19:16 | Reagovat

XD Jaffare, sežeň si peníze, kde chceš a vezmi bělidlo i mně! Tak Aminka nám předělává Furbíky?! Vžžh, nádhera to byla! *čeština levl. vypilo jsem dva sudy piva a podivnou houbovou polívku a nevím, kde mám svoje boty*
Furbies jsou děsiví, ani si nepamatuju, že bych nějakého chtěla nebo si ho přála. Já raději plyšáky, co mlčí. *obejme svojí ovci, psa, krůtu, kuře, kuře no. 2, další tři psy, ...*

2 LM LM | E-mail | Web | Neděle v 0:18 | Reagovat

Po tejto hračke som nikdy nejak zvlášť nesiahala, ale príbeh to bol napísaný dobre, až ma ku koncu zamrazilo :D Tá fotka tomu len pridala. Zaujímalo by ma, či sa to fakt stalo, lebo to tak znelo :D

3 Ami Ami | E-mail | Web | Dnes v 12:47 | Reagovat

[1]: *obíme 27 siedmych sestriných plyšákov* Jojo xD Moc ďakuji Stringlie!

[2]: Pamätám si, keď to hrozne letelo a všrtci ho mali, hlavne tých rozprávajúcich (tuším 50 eur taký stal T-T). Aj moja ségra ho chcela. Haha ešte že ho nedostala. :'D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama