Royal Soul Tale | pt. 7

16. srpna 2017 v 10:04 | Ami |  Royal Soul Tale
Floweyho pohľad bol uprený na tmavú nočnú oblohu. Hviezdy v nej veselo žiarili a okoloidúce obláčiky sem tam zakrývali mesiac, ktorý pretínal tmu. Povzdychol si.

Debilný život, pomyslel si, Kebyže mám konečne tú debilnú dušu, mal by som ten debilný trón a bol by som tým debilným kráľom... Eeeh, teda chcel som povedať, že by som bol vysoko inteligentný kráľ.

Odrazu zacítil prudký pohyb vetra na jeho tvári. Zadíval sa na les. Konáre stromov sa však nehýbali. Vedel, čo to znamená. Niekto prešiel okolo neho. Zťažka prehĺtol. Keďže danú osobu nevidel, vedel veľmi dobre kto to je.



"Rada ťa opäť vidím, Azzy," povedal mu dievčenský hlas, ktorý sa však ozýval rovno pri ňom, avšak nikoho nevidel. Netrvalo dlho a pred ním sa začala zjavovať siliueta vyspelého ľudského dievčaťa. Mala na sebe fialový pásikavý sveter so striebornými nohavicami. Jedna polovica dlhej ofiny z červeno hnedých vlasov jej zakrývala ľavú stranu tváre a druhú polovicu mala zastrčenú za uchom. Jej oči žiarili červenou farbou. Levitovala nad zemou a bola jemne priesvitná. Darovala mu úsmev, no keď sa snažila o to, aby vyzeral milo, pôsobil skôr desivo.

"A-ahoj Chara," snažil sa zakryť Flowey svoj strach, no jeho koktajúci hlas ho prezradil. Snažil sa trochu odtiahnúť, no nepodarilo sa mu to, pretože jeho korene boli hlboko zakorenené v zemi, takže to s ním ani nepohlo.

O-ona ma prišla zabiť. Chce späť to, čo mi dala. Sakra sakra sakra!, rozlúčil sa pomaly so svetom Flowey, keď v tom mu niečo došlo, Ale ona je duch bez duše, ona to nedokáže.

"Vystrašený, Asriel?" uškrnula sa.

"Nehovor mi Asriel!" vykríkol, "To meno neznášam, dal mi ho otec."

"Oh, myslíš ten otec, ktorý z teba spravil kvetinu?" žmurkla na neho pobavene.

"Koľko otcov mám podľa teba?!" neudržal svoje nervy, "Prišla si ma naštvať, aby si mi zlepšila môj zasraný deň alebo čo?!"

"Hej hej, tíško braček, neprišla som ako tvoj nepriateľ," opäť sa usmiala, no tentoraz viac dôveryhodne, "Prišla som ti pomôcť ako tvoja sestra. Mám pre teba dosť zaujímavú informáciu a ešte zaujímavejší návrh."

"No tak to som fakt zvedavý," prevrátila fialová kvetina očami a snažil sa znieť sarkasticky aby potlačil svoj záujem.

"Zmeníš onedlho názor," nahodila šibalský, no hlavne ďiabolský pohlad, "Spomínaš si na Gasterovu Kráľovskú dušu, však? Oh, akoby si mohol zabudnúť, veď sme ho kvôli nej zabili, pamätáš?"

"Hehe, staré spomienky," zaspomínal si Flowey s úsmevom, "Aj sme ju mali. Ale kebyže ju nechceš vyskúšať, bola by celá naša. CELÁ!"

"H-hej, tak brzdi," pokrčila Chara nos a skrížila si ruky na hrudi, robila to vždy, keď bola nespokojná, "TY si ju chcel otestovať na Asgorovi, nie ja."

"Tak to zas pozor!" bránil svoje slovo Flowey, "Keď sme doktora Gastera zabili, vzali sme dušu a predtým, ako som tú svoju chcel zničiť a absorbovať Kráľovskú, si povedala, že ju máme rozdeliť na polovicu. Jednu polovičku si odložiť a tú druhú dať Asgorovi. Ale uuups, Asgore našiel aj tú druhú polovičku, zahral sa na dobrého kráľa a skryl ju bohvie kam, len aby sa preboha k nej niekto nedostal."

"A vieš, prečo nechcel, aby sa k nej niekto dostal?" Flowey sa nad Charinou otázkou zaškeril do desivého, širokého úsmevu.

"Pretože tá duša nemala absolútne žiadne city. Doktor Gaster ich odstránil preto, lebo chcel pridať nové. Nechcel, aby tam zostali tie zlé. Ale, žiaľ, akosi to nestihol, Kráľovská duša zostala nedokončená... A tak Asgore začal byť dňom čo dňom viac nemilosrdný a nemal nijaké zľutovanie. Ten, kto sa rozhodol nepočúvať jeho kruté rozkazy skončil s vytrhnutou hlavou od tela," chytal do oka šialený tik a jeho úsmev sa ešte viac rozšíril, "Preto sa aj volal 'Bezhlavý kráľ'. Nielen, že tak dopadli jeho odporovači, no aj on sám robil všetko bezhlavo, že? To je ale dvozmysel..."

"No, keď už sme pri tých dvozmysloch," začala Chara, "Tak vlastne ten malý kostlivec bol dôvodom, prečo sa tak zmenil, že?"

"Samozrejme. Obyčajný donášač chleba do zámku. No hneď, ako padla reč sa začali dosť často spolu stretávať. Ah, Asgore miloval tie jeho debilné vtipy..."

"No a to je vlastne aj to, čo ti chcem oznámiť. Vieš, že je kráľom? Heh, akoby si to nemohol vedieť, čo? Lenže čo ak ti poviem, že sa dozvedel o Kráľovskej duši..."

Flowey vytreštil oči a takmer ani nedýchal. Stalo sa presne to, čoho sa najviac obával. Niekto ďaľši sa o tom dozvedel. A to ešte skôr, ako ju on sám získal.

"PočkaťČoČoČoAkoToViešHovorPrebohaToNieJeMožnéAAAAAAAAH!" vykríkol jedným dychom.

"Hej, chillax bro, ešte si nepočul to najlepšie. Niesi jediný, ktorý by ju chcel absorbovať..."

"A TO MI HOVORÍŠ LEN TAK! A EŠTE SA AJ SMEJEŠ!" Chara to už skutočne nevydržala a rukou si zakryla ústa, aby nevybuchla do smiechu, inak by sa neudržala. Flowey neznášal, keď bola taká škodoradostná.

"Dobre spravila si mi fakt deň, a ak je to všetko tak už odpálkuj preč!"

"Bože nebuď furt taký podráždený. Čo máš krámy alebo čo..."

"PROSÍM?!"

"O-okey, hehe, to bol len joke."

"Fakt nepodarený," zaťal naštvane Flowey zuby. Chara k nemu prišla bližšie a sadla si vedľa neho. On odvrátil pohľad.

"Tak počuj, mám tu návrh výhodný pre nás oboch. A aby si mi uveril, že to myslím vážne, poviem ti dôvod, prečo žijem aj po smrti." To Floweyho skutočne zaujalo a opäť sa otočil k nej. Nikdy mu to nepovedala. Nikdy mu nešlo do hlavy, prečo matka ten incident neprežila, no Chara áno.

"Vieš, ľudia sú úplne iní, ako monštrá. Myslím to z tej stránky, že medzi monštrá sa počítajú aj duchovia, ktorí sú nimi už odjakživa. Takže monštrum nemôže mať svojho posmrtného ducha. Ale človek áno. No to tiež nie vždy, iba v špeciálnych prípadoch. A to len v takých, keď človek ešte zaživota nevykonal svoju poslednú povinnosť," zmĺkla, pretože chcela zistiť, či tým zaujala Floweyho. Z jeho výrazu usúdila, že áno. Aspoň raz ju počúval.

"Takže to znamená, že môj duch nemôže odpočívať v pokoji, dokým nevykonám svoju poslednú povinnosť. A ja aj viem, čo to je."

"Spraviť svetový mier?"

"Idiot," prevrátila červenovláska očami, "To by som tu strašila naveky. Je to kvôli sľubu, ktorý som ti dala, keď sme boli ešte malí. Keď si ma prvýkrát našiel na ulici. Daroval si mi domov, rodinu... Zachránil si mi život. A ja som ti za to sľúbila, že ti raz tiež pomôžem v akejkoľvek tvojej životnej tiesni."

Flowey na ňu chvíľu mlčky hľadel. Odvrátil pohľad, no keď šiel niečo povedať, opäť sa otočil k nej: "Takže ty mi teraz ideš pomôcť získať tú dušu?"

"No samozrejme!" vytreštila svoje ústa do úsmevu tak, že jej boli vidieť zuby, "A bude to výhodné pre nás oboch."

"Ako?"

"Jednoducho. Ty získaš zvyšnú polovicu z tej Kráľovskej duše, čím spravíš kompletnú dušu, pretože ju ešte spojíš s tou tvojou pôvodnou polovičnou. To mi teda pripomína, prečo som ti dala svoju. Pamätáš, keď si po boji s otcom spadol do zlatých kvetín? V tom čase som bola tiež duch, no mala som polovičku zo svojej duše. A tým pádom som mala schopnosť dotyku, čiže som sa mohla čohokoľvek normálne dotknúť. Ale keď si umieral a tvoja duša bola z polovice rozpadnutá, dala som ti zvyšnú polovicu z mojej, aby som ťa zachránila. Lenže bolo príliš neskoro, tvoje telo sa rozpadlo. A tak tvoju dušu absorbovala jedna z fialových kvetiniek... No keďže ja som zostala bez duše, stratila som tú schopnosť sa niečoho dotknúť."

"Nerozumiem," povedal Flowey zmätene, "Veď si tvrdila, že si sa po smrti premenila na ducha preto, aby si dodržala svoj sľub. Lenže ty si mi už zachránila život. Tak čo ťa tu ešte drží?"

"Pozri, poviem ti to takto..." následne prišlo ďaľšie ticho. A Flowey už pochopil aj prečo. Charino bielko jej pravého oka zčernalo a červená dúhovka jej žiarila intenzívnejšie. Z ľavej strany tváre, ktorú mala zakrytú dlhou ofinou, začala tiecť čierna tekutina. Jej kútiky sa zodvihli do ďaľšieho širokého úsmevu. No tentoraz bol desivejší, ako ktorýkoľvek predtým.

"J A N I E S O M T V O R E N Á Z L Á S K A V O S T I! NEMÔŽEM ODPOČÍVAŤ V POKOJI S TÝM, ŽE SOM NIEKOMU ZACHRÁNILA ŽIVOT! JA ŽIVOTY BERIEM! TAKŽE KÝM NEZNIČÍM TVOJHO NEPRIATEĽA, NEBUDEM MAŤ POKOJ!" Okolo nej sa rozžiarila červená aura. Aura v znamení ODHODLANIA. Na Floweyho tvári sa najprv objavil vydesený pohľad. Aj napriek tomu, že bola bez duše, ODHODLANIE jej zostalo. Zo strachu sa nakoniec nadtým Flowey pousmial.

"Takže aký je tvoj návrh? Už teraz znie naozaj dobre..."

"Získame Kráľovskú dušu. Ty ju absorbuješ, získaš späť svoju podobu Asriela Dreemurra a staneš sa kráľom. A ja v pokoji odídem z tohto sveta."

"N-no počkať! Ale veď nemôžem len tak vtrhnúť do zámku a stať sa kráľom, veď je ním teraz oficiálne ten kostlivec Sans." Chara sa zlomyselne zasmiala.

"Veď teraz príde na rad tá najlepšia časť. Zabijeme ho."

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 dinosaurss dinosaurss | Web | 16. srpna 2017 v 21:45 | Reagovat

No teda, to bude ještě hodně zajímavé. Skončilo to tak napínavě.. Už se těším na pokračování!! :-)

2 Ami Ami | E-mail | Web | 17. srpna 2017 v 12:48 | Reagovat

[1]: Hrozne moc ti ďakujem, pri tvojich komentároch sa červenám. :'D :3

3 Aurora Akkaris Aurora Akkaris | E-mail | Web | 17. srpna 2017 v 22:56 | Reagovat

*znenadání se jí nad poslední větou rozšíří oči* No to snad ne! Chci říct- Ano! Ne! Sakra, ještě nevím, které straně vlastně přeju vítězství! Anebo to dopadne ještě jinak? No každopádně budu opravdu doufat, že se tu další díly objeví brzy, jelikož tohle se mi, Ami, prostě neskutečně moc líbíí!! QwwwQ

4 Ami Ami | E-mail | Web | 17. srpna 2017 v 23:05 | Reagovat

[3]: Omgggg Auriiiiiii! Ďakujem moc pekne za všetky tie komentáre, hrozne sa červenám! OwO Ak mám pravdu povedať, v poslednom čase som nad týmto príbehom premýšľala a došla som k názoru, že už z neho nemám až také nadšenie ho písať, a že je to vlastne blbosť... Ale tvoje komentáre ma naplnili ODHODLANÍM a ja som znova chytila chuť to písať! Hrozne moc ti ďakujem. :) ^^

5 Aurora Akkaris Aurora Akkaris | E-mail | Web | 18. srpna 2017 v 7:34 | Reagovat

[4]: Awwee, Auri je super přezdívka, děkuji qwq A vůbec, vůbec nemáš za co, přeci si je zasloužíš! ^^
Teda páni, tak to jsem opravdu ráda, že jsem začala číst a přivedla ti znovu chuť k psaní! QwQ Přeju ti v tom mnoho štěstí a ať se ti příběh nadále píše dobře! X3

6 Will Will | 19. srpna 2017 v 16:14 | Reagovat

Hm, takže teraz neviem či sa mám viac tešiť kresliť do novej časti alebo začať kresliť fanart ako šialená :D

A no takisto, Ami, ty veľmi dobre vieš že som sa na tú poslednú vetu tešila, ešte len aby sa aj stala, to bude sranda =)

7 Ami Ami | E-mail | Web | 19. srpna 2017 v 16:21 | Reagovat

[5]: Som rada, že sa páči. ^^ A hrozne moc ďakujem, nemám slov na to, ako ti dostatočne poďakovať. C:

[6]: Willie mi chce kresliť fanart? :3
Jo ja viem, ale či sa stane... Bude prekvapko. ;)

8 rainorchid rainorchid | Web | 25. srpna 2017 v 16:52 | Reagovat

Konečne sa všetko vysvetlilo a skončilo to zaujímavo, som zvedavá ako sa to rozvinie 8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama