Royal Soul Tale | pt. 8

6. září 2017 v 22:36 | Ami |  Royal Soul Tale
Howdy, prepáčte za moju neaktivitu na blogu a celkovo za zanedbávanie vašich skvelích blogov. No povedzme, že je zase za tým Wattpadom... Ale aj tá nechuť zo školy, v ôsmej triede radi hovoria o tom, ako sa monitor blíži a blábláblá. :D Teraz keď toto publikujem v noci, tak som už aj unavená a tak vám sľubujem, že zajtra po škole na vaše stránky skočím a budem sa snažiť byť aktívnejšia aj tu. :)
Hope you like it. ;3


Možno je to zlé, hovoril si v duchu Sans, Nie je to odomňa náhodou sobecké? Chcieť niečo tak mocné? Je to také megalomanské...

Sedel na tráve pred záhonom fialových kvetín. Díval sa na hviezdy a premýšľal. Síce vedel, že sú to len diamanty, no ako každý iný v podzemí si aj on rád predstavoval, že sú to hviezdy. Každé monštrum dúfalo v to, že raz opäť uvidia ozajstné hviezdy.


Znova nadtým premýšľal. Nad Kráľovskou dušou. Nerád si to priznával, ale to pomyslenie, že by Asgore mohol byť naozaj taký krutý mu nedovolilo myslieť na nič iné.

A ani mi nepovedal o jeho rodine. Celkom by ma zaujímalo, či je jeho syn nažive. Pretože ak áno, bol by právoplatným dedičom on...

Z jeho premýšľania ho vytrhla osoba, ktorá opúšťala zámok. Bol to Grillby a už odchádzal domov. Ako vždy, posledný. Keď si ho Grillby všimol, zmenil svoj smer a prikráčal bližšie k Sansovi.

"Netušil som, že tu budete, veličenstvo. Myslel som si, že už spíte."

"Sans. Volám sa Sans a bol by som rád, ak by si mi tak hovoril."

"Ale to by sa predsa nemalo."

"Chcem tak veľa, keď chcem, aby si ma bral ako rovnocenného?"

"Ale-"

"Grillby, to je rozkaz."

"Nepovedali ste náhodou, že vás mám brať ako rovnocenného? To znamená, že ja vaše rozkazy počúvať nemusím."

"Heheh," zaškeril sa Sans, "Dostal si ma." Následne zrak odvrátil k svojim nohám a povzdychol si.

"Trápi vás niečo?"

"Č-čo? Nie, som v pohode."

"Odpusťte mi to, ale mám pocit, že vám stále niečoleží v žalúdku". Sans sa na neho prekvapene pozrel, no hneď to premenil na smiech. Vedel veľmi dobre, že naráža na vtipy o kostlivcoch.

"Nemaj starosti, mne sa tak ľahko niečo nedostane pod kožu". Tentoraz sa už smiali obaja.

Kto by to bol povedal, že tieto hlúpe vtipy sa budú páčiť aj niekomu inému, ako Asgorovi, pomyslel si Sans.

---

"Huh? Počujem nejaký smiech," povedala Chara a začala sa okolo seba obzerať.

"Preboha Chara nemaj strach, veď sme medzi stromami, tu nás nenájdu," prevrátil Flowey očami.

"Pfff," odfŕkla si, "Len aby si sa onedlho nebál ty."

"A prečo sme vôbec šli do lesa? Nemohli sme zostať pri zámku? Veď tam sme boli vždy a tebe to nevadilo," položil Papyrus otázku. Všetci traja sedeli ukrytí v lese medzi stromami.

"No prečo asi, ty idiot! Pretože som si všimol, že tvoj brat sa priveľmi prechádza okolo nášho miesta."

"Prečo mu hneď nadávaš?" pozrela sa Chara škaredo na Floweyho.

"A ty prečo ho obhajuješ?" hodil na ňu zamračený výraz.

"Buď rád, že ťa presadil do toho kvetináča, veď je to lepšie ako v zemi, nie? Môžeš sa presúvať z miesta na miesto."

"Čože? Kvetináč? TOTO?! Veď som pichnutý len v nejakej hnusnej deravej topánke s trochou hliny! A je vlhka a smrdí! Čo si ju Papyrus zobral zo smetiska?!"

"Nooo," poškriabal si Papyrus zátylok, "Ľudia sem hádžu celkom zaujímavé veci..."

"Nechutné!" zatváril sa Flowey zhnusene a Chara sa zasmiala.

"Takže si to zhrniem," zmenil Papyrus tému, "Flowey, ty tvrdíš, že Chara a vy ste súrodenci, a že obaja ste ľudia. Lenže ste omylom padli sem do podzemia a po páde ste umreli. Tvoja duša sa absorbovovala do kvetiny a ona sa premenila na ducha. A obaja ste sa náhodou dozvedeli o nejakej krabičke, v ktorej je niečo, čo vám pomôže vrátiť život a hlavne podobu. Chápem to správne?"

"Pochopil si to skvelo," usmiala sa Chara, "Zaslúžiš si pochvalu."

"A pochválite ma?"

"NIE!" skríkol Flowey, "Furt odbáčate od témy. Charu som ti predstavil len preto, lebo si tvrdil, že si krabičku našiel. Tak máš ju?"

"No jasné," pousmial sa Papyrus a vytiahol krabičku z jeho tašky. Bola vyrobená z čistého dreva s vypálenými vzormi potretými zlatou farbou.

"Podáš mi ju?" spýtala sa Chara a natiahla k Papyrusovi ruku. Ten sa jej ju snažil podať, lenže ona krabičku nevedela chytiť. Len prstami prechádzala cez ňu a celkovo cez všetko, čoho sa dotkla.

"No Chara, nejako ti to preteká cez prsty". Tentoraz sa zaškeril Flowey a Chara naštvane zaškrípala zubami.

"Polož ju predomňa," rozkázal Flowey a Papyrus tak urobil. Fialová kvetina sa svojími lístkami dotkla krabičky.

"Rád som ťa spoznal Chara," povedal kostlivec, "Ale už sa ponáhľam domov, musím nakŕmiť Sprinklesa."

"Kto je to?... Počkaj, nehovor mi, že to je tá primitívna skala," prevrátil Flowey očami.

"Nie je to skala, ale kameň. Tak zatiaľ," postavil sa Papyrus a odišiel. Flowey pomocou svojej mágie privolal zopár koreňov, ktoré sa vynorili zo zeme a pomocou nich krabičku otvoril. Rozžiarili sa mu oči. Bolo v nej presne to, čo očakával. Polovica fialovej duše prevrátená hore nohami.

"Konečne..." povedal s širokým, nezdravým úsmevom. Chara odhodila jej priateľsko vyzerajúcu masku a tiež sa ďiabolsky usmiala.

---

Papyrus sa pomaly z hlavného mesta presúval k jeho domovu. Celý čas premýšľal nadtým, čo Flowey a Chara povedali. A či Flowey zostane stále jeho priateľom aj potom, čo krabičku našiel. Popravde ju už našiel dávno, ale bál sa, že potom by sa s ním Flowey už nechcel kamarátiť. No rozhodol sa mu ju dať, aby mu teda spravil radosť. A aj jeho sestre.

V tom sa zastavil. Niečo mu došlo. Oni tvrdili, že po páde obaja zomreli. Chara sa premenila na ducha a Flowey sa prevtelil do kvetiny. Lenže má fialové lupene a striebornú stonku. A tento druh kvetiny predsa rastie len pri zámku. Avšak je len jedna cesta, ako sa dostať do podzemia. A tá je na opačnej strane hlavného mesta, kde sa zámok nachádza.


To znamená, že museli klamať.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Elis Elis | Web | 7. září 2017 v 6:07 | Reagovat

To chápu psaní dá zsbrat, ale jde ti to skvěle, je to perfektní část... že za nedostatkem času je Wattpadem, je pravděpodobné, jednu dobu jsem o něm uvažovala, ale odradil mě článek jedné blogerky... stěžovala si, že už nemá na nic čas, na blog a na jiné své záliby, protože uvízla Wattpadu a v jednom kuse tam něco četla a komentovala atd. :-)

2 rainorchid rainorchid | Web | 7. září 2017 v 12:48 | Reagovat

Jo, videla som, že si sa na Wattpade činila, mám od teba denne 15 upozornení o tvojej aktivite :D  :D

Ináč k príbehu - to s topánkou zo smetiska ma pobavilo ;-) ale tú koncovú dedukciu o tom, že mu klamali som úplne nepochopila :-?

3 Ami Ami | E-mail | Web | 7. září 2017 v 13:15 | Reagovat

[1]: Ďakujem, ja si myslím, že to chápe každý písateľ. :) No hej, wattpad je v tomto sviňa, ale inak je dobrý, fakt. XD
Som rada, že sa ti časť páčila. :)

[2]: Tak za to sa ospravedlňujem. XDD
Prepíšem tú Papyrusovu úvahu (no Ami skončila si s písaním pred spaním, potom to zjavne nedáva logiku :'D). Do podzemia sa dokážeš dostať len jednou cestou, a to tak, že vylezieš na horu Ebbot a spadneš do diery. A Flowey tvrdil, že sa jeho duša prevtelila do kvetiny hneď po páde. Kvetina, ktorou sa stal je jedinečný druh kvetiny, ktorá však rastie len pri zámku. Lenže na miesto, ktoré dopadneš sa nachádza veľmi ďaleko od zámku. To znamená, že po páde sa nemohol prevteliť do tejto kvetiny. A to znamená, že klamal.
Ospravedlňujem sa, musím si to znova po sebe prečítať. Ale inak ďakujem a som rada, že ťa to trošku pobavilo. :)

4 Will Will | 7. září 2017 v 19:00 | Reagovat

Super časť ako vždy ale no ten koniec, myslím že si zabudla že Papy nedokáže tak ďaleko dedukovať :D Veď ten si ani nevšimne že Sans má nejakú skrytú miestnosť alebo že Frisk je človek :-D
A ps: Nabudúce mi povedz keď píšeš ďalšiu časť, I need to do more RST Art! :D

5 LM LM | E-mail | Web | 7. září 2017 v 19:59 | Reagovat

Super časť, tá časť s topánkou sa mi páčila :D

6 dinosaurss dinosaurss | Web | 7. září 2017 v 20:20 | Reagovat

Skvělá část, jako ostatně vždy.. Skvělé počtení! 8-)

7 Joina Joina | Web | 8. září 2017 v 11:33 | Reagovat

Konečně tu je další  jejich dobrodružství :)
Ale skvělý díl :)

8 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 8. září 2017 v 17:05 | Reagovat

Monitor :-( Mne je za ním smutno teraz. Ja by som vkuse písala monitor radšej než sa učiť na moje skúšky :( A jak som na neho nadávala jaj. Aj na maturu. Ach krásne časy to boli :(

Sans! ♥ Joj mám ho moc rada, je taký svojský proste.
Ale ten koniec. brr.. som zvedavá, čo znova vymyslíš.

A btw..prečo mi neprišlo na wattpade upozornenie, že si pridala 8? ved ťa odoberám :(

9 Ami Ami | E-mail | Web | 8. září 2017 v 17:42 | Reagovat

[4]: V tom prípade môj Papyrus vie dedukovať! Vlastne nie, pretože by hneď vedel, že Flowey nie je jeho kamoš... =)
Okay poviem ti to, ale niekedy fakt neviem akoby mala vyzerať ilustrácia.

[5]: Ďakujem, to som rada. :D

[6]: Thankies! ;3

[7]: Po vašich komentároch mám chuť napísať novú časť. ^^ Arigato!

[8]: Je mi ťa ľúto Sayuri, ale u mňa máš veľkú podporu, držím ti s tým palce! <3
Eyyy spravila som asi nového Sans-maniaka. :'D Welcome in crew! :'3 Na koniec sa nechaj prekvapiť. :'D
To neviem. ;-;

10 Beznitka Loutkovská Beznitka Loutkovská | E-mail | Web | 8. září 2017 v 22:28 | Reagovat

"Představoval, že to jsou hvězdy... ale byly to jen diamanty..." Ami, ty chceš svého sluhu udusit smíchy, že jo!
Tak a teď pokračování!

11 Ami Ami | E-mail | Web | 9. září 2017 v 11:36 | Reagovat

[10]: Twl ja som si ani neuvedomila ako to znie. 😂😂 Ale vieš v podzemí majú veľa drahokamov a tam neplatia peniazmi ale zlatom. :D
*postaví sa do pozoru* Rozkaz sluha môj!

12 Siren Siren | E-mail | Web | 9. září 2017 v 12:05 | Reagovat

Pěkný temný blog :). Máš ráda american horror story?

13 Ami Ami | E-mail | Web | 10. září 2017 v 14:34 | Reagovat

[12]: Ďakujem. :33 Áno mám to rada ^w^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama